Ústavný právnik: Vláda je pri rozpočte ako dieťa. Chytá sa horúcej pece a dúfa, že to nebude páliť
Vláda pri spôsobe, akým prijíma rozpočet, porušuje povinnosť vyplývajúcu z ústavného zákona. Konštatuje to vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied z Ústavu štátu a práva Samuel Cibik. Očakáva, že po podnete by Ústavný súd rozpočet vyhlásil za protiústavný.
Hoci ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti káže vláde pre vysoký dlh predložiť vyrovnaný rozpočet, čo je jednou zo sankcií zákona, vláda v utorok do parlamentu poslala rozpočet s deficitom 7,5 miliardy eur. Podľa Cibika neobstoja argumenty premiéra, že sa na vládu opäť vzťahuje výnimka zo sankcií, a preto nemusela vyrovnaný rozpočet predložiť.
„Vidím v tom úmysel obchádzať ústavný zákon,“ hovorí Cibik s tým, že ide o riskantný postup, ktorý môže vyústiť až do situácie, keď Ústavný súd vyhlási rozpočet schválený parlamentom za protiústavný.
Premiér Robert Fico prišiel na jar s vlastnou interpretáciou zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Odvoláva sa na výnimku v ústavnom zákone, podľa ktorej sa najprísnejšie sankcie na vládu neuplatnia (vrátane povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet), ak niektoré mimoriadne výdavky štátu spojené s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá HDP.
Ústavní právnici vrátane Cibika namietajú, že klauzula sa celkom jasne týka iba mimoriadne zvýšených výdavkov. Vláda sa však v rozpore s ústavným zákonom odvoláva na bežné výdavky štátu vynaložené na obranu či spolufinancovanie fondov Európskej únie.
„Pri jej interpretácii zákona by sa nikdy v živote sankcie v praxi neuplatnili. Na čo by potom existovali, to nedáva zmysel,“ hovorí Cibik.
Fakticky ústavný zákon vláda poruší vo chvíli, keď návrh zákona o rozpočte predloží do parlamentu (to sa stalo v utorok). Ústavný zákon jasne hovorí, že ak sú aktivované sankcie zo štvrtého pásma, vláda má povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet. Sankcie z tohto pásma sa už v praxi uplatňujú, lebo krajina ďaleko presiahla výšku dlhu, pri ktorej sa tieto sankcie používajú.
„Uvedomujem si, že vláda prišla s vysvetlením, že zákon pozná aj výnimku, a preto tvrdí, že vyrovnaný rozpočet predložiť nemusela. Na výnimku, ktorou vláda argumentuje, sa ale podľa mňa nie je možné odvolávať. Myslím si teda, že musí parlamentu predložiť vyrovnaný rozpočet, a ak to neurobí, má povinnosť návrh o rozpočte z rokovania parlamentu stiahnuť, prepracovať ho a predložiť taký návrh, ktorý bude v súlade s ústavným zákonom,“ uviedol Cibik.
Podľa Cibika je zrejmý zámer obchádzať znenie ústavného zákona a jeho účel. Poukazuje na to, ako sa vláda postavila k inej povinnosti vyplývajúcej z toho istého zákona, ktorou je požiadať parlament o dôveru. Vznikol tu spor o to, ako si vysvetliť slovo „bezodkladne“.
„Predpokladám, že keď je pri teste BOZP a aj podľa slovníkov slovenského jazyka jasné, čo slovo bezodkladne znamená, tak všetci ľudia chápu, čo sa pod tým slovom rozumie. Teda, že znamená ihneď, takmer v tom okamihu. Vláda ale napriek tomu tvrdila, že to jasné nie je. Rovnako to vidím aj v prípade povinnosti predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu,“ konštatuje Cibik.
Na ministerstve financií sú podľa neho vzdelaní ľudia aj s právnym vzdelaním a musí im byť úplne jasné, ako to v skutočnosti je s touto výnimkou.
„Vyberiem si ako príklad výdavky na obranu. Na to, aby sme mohli povedať, že výdavky na obranu sú navýšené mimoriadne, a teda že sa preto na vládu nevzťahujú sankcie z ústavného zákona, muselo by ísť o situáciu, že by napríklad, nedajbože, napadli Poľsko a vstúpilo by do vojny. My by sme potom museli vynaložiť extrémne prostriedky na to, aby sme mu pomohli, lebo nás k tomu zaväzuje článok 5 zmluvy o NATO,“ dodal Cibik.
