Ministri konzultovali v Bruseli legislatívu na ochranu hlucháňa
Piatkové konzultácie slovenskej delegácie s generálnym riaditeľom Európskej komisie pre životné prostredie týkajúce sa úpravy slovenských zákonov zameraných na ochranu hlucháňa a ohrozených biotopov s prepojením na národný plán obnovy boli konštruktívne a obe strany sa dohodli na ďalších technických krokoch, ako ďalej pokračovať. V Bruseli to uviedol minister školstva Tomáš Drucker, ktorý je súčasne poverený výkonom funkcie podpredsedu vlády pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku.
Drucker pripomenul, že slovenskú delegáciu v Bruseli doplnili minister pôdohospodárstva Richard Takáč a štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Spresnil, že išlo o prvé rokovanie s Európskou komisiou na tému žaloby, ktorú eurokomisia voči Slovensku vedie od roku 2022. „Je naším záujmom nadviazať na úspešný plán obnovy, v ktorom sa nám podarilo prvýkrát zrealizovať zonácie národných parkov a odstrániť rozpory, ktoré s Európskou komisiou Slovensko má,“ vysvetlil.
Rokovania s predstaviteľmi Európskej komisie označil Drucker za „veľmi konštruktívne“ a dodal, že v Bruseli ocenili „silnú zostavu“, ktorá podľa jeho slov konzultovala možné kroky na odstránenie všetkých rozporov, ktoré sú v záujme ochrany prírody a aj v záujme rozumného využívania prírodného bohatstva.
„Dohodli sme si konkrétne technické kroky, ako ďalej. Pre nás je dôležité, aby Slovensko bolo úspešné v čerpaní európskych finančných zdrojov. Plán obnovy považujem za úspešný príbeh po tom, ako sme koncom roka 2023 museli takmer odznova naštartovať celý plán obnovy. Nadväzujeme na ďalšie veci, ktoré nám boli zanechané, a to je táto žaloba,“ povedal o právnom spore Slovenska s eurokomisiou kvôli hlucháňovi.
Drucker zdôraznil, že aj mnohí ochranári tvrdia, že zonácia je obrovský krok vpred, a hoci existujú protichodné názory, vláde sa podarilo vytvoriť ucelený súbor ochrany vrátane ochrany hlucháňa. Upozornil, že na Slovensku je 30 % všetkých lesov chránených a Slováci zodpovedne pristupujú k ochrane všetkých živočíchov a biotopov v týchto lesoch.
Na otázku, čo rokovania znamenajú z pohľadu samotnej žaloby pre ochranu hlucháňa, Drucker povedal, že proces rokovaní pokračuje a Slovensko musí zaviesť nejaké legislatívne zmeny, o čom tiež boli piatkové konzultácie. S Bruselom sa to bude riešiť na technickej úrovni.
Aj Takáč piatkový dialóg s eurokomisiou označil za konštruktívny a ocenil, že odznelo viacero riešení, ktoré „nás posunú ďalej“. „Najpodstatnejšie je, že máme spoločný cieľ, Európska komisia aj my. Musíme nájsť tie správne slová, tú správnu cestu, ako sa k spoločnému cieľu dostať. Dnes sme našli viaceré spoločné riešenia, na ktorých chceme pracovať. Sú to rôzne legislatívne kroky, s ktorými chceme prísť,“ odkázal.
Kuffa spresnil, že v Bruseli rokovali o dvoch kľúčových pilieroch – o asanačnej ťažbe v spojitosti s hlucháňom a tiež o otázke chránených území Natura 2000, ktoré predstavujú 3 % v rámci výmery Slovenska.
„Tam sa vytýka, že je ich ochrana nedostatočná. Ale to je otázka posledných 20 rokov. Európska komisia zostala prekvapená, že sme takto prišli, že sme sa dokázali zladiť a dohodnúť a že je v záujme Slovenska a ochrany prírody toto dotiahnuť do konca,“ vysvetlil.
Kuffa doplnil, že zmena legislatívy znamená najmä spoločný zákon o lesoch a zákony o ochrane prírody a krajiny a tiež programy starostlivosti o chránené územia. Tvrdí, že v rámci Slovenska sú ešte štyri veľké územia, kde vec treba dotiahnuť do konca, a pri dobrej spolupráci medzi rezortmi a dotknutou verejnosťou to bude podľa neho možné dokončiť do konca roka 2027.
