Ovocinári sa pripravujú na mrazivé noci
V období jarných mrazov, ktoré sa očakávajú v najbližších dňoch, je úloha ovocinárov chrániť svoje rozkvitnuté stromy pred škodlivými teplotami kľúčová. Na ochranu používané parafínové sviečky a peliety pomáhajú udržiavať teplotu a zabraňujú poškodeniu kvetov, čo je najdôležitejšie pre budúcu úrodu ovocia.
Mrazivé noci ohrozujú úrodu
Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) sú jarné mrazy jedným z najrizikovejších období pre ovocinárov. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) oznámil predpoveď nízkych teplôt, ktoré môžu spôsobiť vážne poškodenie úrody na celom Slovensku. „V okolí Piešťan sme už začali s ochranou stromov v noci a odporúčame, aby sa ovocinári na tieto noci pripravili a neváhali konať, lebo aj krátkodobé poklesy teploty môžu mať fatálne následky,“ varoval Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie Slovenska.
Niektoré metódy ochrany
Používanie parafínových sviec a peliet je len jednou z metód, ktorými sa ovocinári snažia ochrániť svoju úrodu. SPPK odporúča aj protimrazovú závlahu, ktorá je síce finančne náročná, ale účinná. Poľnohospodári takéto opatrenia často kombinujú s inými technikami, ako je napríklad používanie vrtuľníkov na miešanie teplého vzduchu, alebo prikrývanie rastlín netkanou textíliou či fóliou.
Vplyv mrazov na ovocie
Jarné mrazy ohrozujú načasovanie kvitnutia ovocných stromov, najmä marhúľ, čerešní a sliviek, keď môžu byť kvety poškodené. Následne sa poškodenie týka aj jabloní a hrušiek, ktoré začínajú kvitnúť skoro na jar. Ochrana ovocných sadov v tomto kritickom období je preto nevyhnutná pre dosiahnutie kvalitnej úrody na konci sezóny.
Klimatické výzvy a potravinová sebestačnosť
Varga zdôrazňuje, že ovocinári sa snažia co najlepšie prispôsobiť meniacim sa klimatickým podmienkam a spolupracovať s prírodou. Aj keď Slovensko nie je potravinovo sebestačné v produkcii ovocia a pestovatelia dokážu pokryť približne len tretinu potreby, ich úsilie o ochranu ovocných sadov a zvýšenie produkcie je zásadné. Ako dodáva SPPK, aj s obmedzenými zdrojmi môžeme dosiahnuť vyššiu úroveň sebestačnosti, ak budeme investovať do nových sadov a technológií.
Budúce výzvy
Pre každý rok sa zvyšuje potreba riešiť otázky potravinovej sebestačnosti, pričom slovenskí pestovatelia čelí zvýšenej konkurencii z dovozu. V prípade jabĺk a hrušiek, ktoré sa dávajú doviezť vo veľkom, sa ročné náklady na tento proces odhadujú na viac ako 54 miliónov eur. Oproti tomu, marhule a čerešne predstavujú takmer 26 miliónov eur dovozných nákladov ročne. Viac než kedykoľvek predtým je potrebné všetky tieto faktory zohľadniť a revidovať prax v obstarávaní ovocia, aby sa Slovensko stalo efektívnejším producentom a menej závislým od zahraničia.
