Prázdne pôrodnice v Bratislave – prípadový výskum Miroslava Beblavého
V oblasti zdravotnej starostlivosti v Bratislave sa ukázalo, že centralizácia nemocníc, postavená na pláne Rudolfa Zajaca, mala viacero nežiaducich dôsledkov. Tento plán, ktorého cieľom bolo manažérske zlepšenie a optimalizácia služieb v bratislavských nemocniciach, mal viesť k zvýšeniu kvality a zníženiu zadlžovania. Vznikla však obrovská štátna nemocnica, Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá sa v priebehu rokov transformovala na giganta s 5,740 zamestnancami a obratom približne pol miliardy eur. Avšak jej hospodárenie sa ukázalo ako veľmi problematické, pričom akumulovaná strata dosiahla až 430 miliónov eur.
Súčasná situácia v oblasti pôrodníctva ilustruje, ako centralizácia poškodila dostupnosť a kvalitu služieb. Bolo už pred dvoma desaťročiami jasné, že bratislavské pôrodnice Kramáre, Antolská a Ružinov nemôžu efektívne pokryť potreby obyvateľstva. Počet pôrodov v rámci Univerzitnej nemocnice Bratislava sa v posledných rokoch dramaticky znížil. V roku 2025 vykonali tri kliniky UNB len 3,316 pôrodov, zatiaľ čo novootvorená súkromná nemocnica Bory dosiahla takmer rovnaké číslo na jednom mieste.
Ako vidno, kombinácia poklesu pôrodnosti a konkurencie zo strany súkromného sektora vytvorila nevhodné podmienky pre verejné pôrodnice, ktoré už nemusia existovať v takomto množstve. Názory manažmentu UNB sa snažia obhajovať zmysel prebytočných kliník, no nemôžu ospravedlniť ich existenciu pri súčasných štatistikách a ekonomických realitách.
V prostredí, kde je väčšina zamestnancov nemocnice odkázaná na prísuny zo štátneho rozpočtu bez adekvátneho financovania a odvodov do poisťovne, ostáva otázne, či a ako bude možné prioritizovať zlepšenie zdravotnej starostlivosti. Tento zmätok s dôsledkami centralizácie a nutnosť ozdravenia umožňuje zamyslieť sa nad tým, akým spôsobom reformy v oblasti zdravotníctva skutočne dokážu naplniť svoje ciele.
