Kliešťová encefalitída: Rastu nebezpečenstvo a ako sa chrániť
Nie je to len obava z prechádzok v lesoch; hovoríme o zdravotnom riziku, ktoré sa môže skrývať aj za obyčajnými chvíľami strávenými vonku, ako sú pikniky na lúkach alebo relaxácia v záhrade. Aj keď sa optimisticky zdá, že sú to nevinné aktivity, ohrozenie, ktoré prináša malý a často neviditeľný parazit — kliešť, môže premeniť obyčajný deň na vážny zdravotný problém. Kliešte sú v súčasnosti väčším rizikom ako kedykoľvek predtým. S rastúcimi počtami kliešťov sa zvyšuje aj pravdepodobnosť nákazy kliešťovou encefalitídou, vážnym vírusovým ochorením, ktoré môže zasiahnuť mozog a miechu, pričom v ťažkých prípadoch môže ohroziť život.
Alarmujúca bilancia: Nárast prípadov v Európe
Odborníci už niekoľko rokov zaznamenávajú dramatický nárast prípadov kliešťovej encefalitídy v Európe. Počet infekcií vzrástol za posledných tridsať rokov o alarmujúcich 400 percent. Nové ohniská sa objavujú aj v regiónoch, kde sa choroba predtým nevyskytovala. Slovensko sa žiaľ v tejto štatistike nielenže nachádza, ale práve v minulom roku sme zaznamenali najvyšší počet prípadov za posledných 60 rokov – celkovo 168 ochorení v roku 2022, pričom najviac postihnuté boli oblasti stredného a severného Slovenska. Riziku sú najviac vystavení ľudia vo veku od 45 do 54 rokov, ktorí si často myslia, že ich sa toto ochorenie netýka.
Prebúdzajúce sa kliešte: Predĺžená sezóna a nové druhy
Situácia sa zásadne mení aj z hľadiska aktivity kliešťov. Kým kedysi sa predpokladalo, že kliešte sú aktívne predovšetkým počas leta, dnes sú činné už od skorej jari a prežívajú až do neskorej jesene. Teplé zimy a klimatické zmeny spôsobujú, že kliešte majú predpoklady na aktiváciu, ak teplota presiahne päť až sedem stupňov Celzia. Okrem kliešťa obyčajného sa rozširuje i takzvaný psí kliešť, ktorý je nebezpečný najmä pre zvieratá a prenáša ochorenie zvané babezióza. Tento druh sa najčastejšie vyskytuje na južných Slovensku a aktivuje sa už po roztopení snehu.
Neviditeľná hrozba: Od prisatia ku komplikáciám
Prisatie kliešťa sa môže javiť ako nevinné. Ide o malý bod, ktorý mnohí ani nezaznamenajú. Problémy však začínajú, ak je kliešť infikovaný. Kliešťová encefalitída napáda centrálnu nervovú sústavu a nákaza nastáva po prisatí infikovaného kliešťa, ale aj konzumovaním nepasterizovaného mlieka z infikovaných zvierat. Slovensko často čelí prípadu nákazy aj počas zimných mesiacov, čo potvrdzuje význam pasterizácie.
Počiatočné príznaky a druhá fáza ochorenia
Kliešťová encefalitída je zákerná, pretože prvé fázy sú podobné bežnej chrípke; objavuje sa únava, bolesti hlavy a zvýšená teplota. Ak sa nákaza nelieči, môže nastať druhá fáza, ktorá sa prejavuje silnými bolesťami hlavy, stuhnutím šije, poruchami pamäti a dezorientáciou. V najhorších prípadoch môžu nastať aj ochrnutie alebo úmrtie, pričom najviac ohrození sú občania nad 40 rokov.
Správne odstránenie kliešťa a prevencia ochorenia
Po objavení kliešťa na tele je dôležité ho správne odstrániť. Použite pinzetu, pričom kliešťa chytíte čo najbližšie ku koži a odstránite ho plynulým ťahom, čím sa vyhnete zraneniu pokožky alebo rozmliaždeniu kliešťa. Po odstránení je potrebné dezinfikovať ranu. Na prevenciu choroby zostáva očkovanie najefektívnejšou ochranou. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde by malo prebiehať už pred začiatkom sezóny a odporúča sa minimálne dve dávky. Tretiu dávku je vhodné získať v auguste na posilnenie imunity.
Riziká Slovenska a dôležitosť informovanosti
Prekvapujúce je, že Slovensko patrí medzi krajiny s najvyšším výskytom potravinových infekcií kliešťovej encefalitídy v Európe, pričom historicky najväčšia epidémia na Slovensku sa odohrala už v roku 1951. Aj v súčasnosti odborníci upozorňujú na dôležitosť dôkladnej pasterizácie mlieka. Po návrate z prírody je potrebné venovať pozornosť zdravotnému stavu a v prípade horúčky, bolesti hlavy alebo svalovej únavy je dôležité kontaktovať lekára. Rýchla reakcia môže mať rozhodujúci význam pre priebeh ochorenia.
Kliešte sú dôkazom toho, že aj maličkosti môžu mať vážne dôsledky. Na prevenciu postačí dodržiavať niekoľko jednoduchých pravidiel, ako sú vhodné oblečenie či dôkladná kontrola tela po výletoch. Získaná informovanosť a pozornosť voči týmto hrozbám môžu obnovenie pokoja pri pobyte v prírode zaručiť.
