Strnadova zbrojovka sa zrútila už o 70 percent. Ospevovaný gigant miliardára sa mení na hodnotovú pascu
Skupina Czechoslovak Group (CSG) českého zbrojárskeho miliardára Michala Strnada vstúpila v januári tohto roka na amsterdamskú burzu s cenou akcií 25 eur. Záujem inštitucionálnych investorov mnohonásobne prekonal objem ponúkaných akcií a cena v prvej vlne eufórie vystrelila až na historické maximum 35,50 eura za akciu.
Analytici veľkých investičných bánk, ktoré vstup CSG na burzu manažovali, odhadovali, že do roku 2026 by sa akcie mohli obchodovať o ďalších 30 percent vyššie – s cieľovými cenami na úrovniach okolo 40 až 42 eur.
V polovici novembra 2026 je však situácia dramaticky odlišná. Po stredajšom zverejnení finančných výsledkov za tretí štvrťrok akcie CSG skolabovali o 22 percent a prepadli sa k úrovni 10,50 eura. Od svojho historického maxima tak trhová hodnota skupiny spľaskla už takmer o 70 percent.
Z hľadiska majiteľa a samotnej firmy bol januárový vstup na burzu načasovaný na absolútny vrchol zbrojárskeho cyklu a valuácií v európskom obrannom sektore. Po rokoch vyčerpávajúcej delostreleckej vojny na Ukrajine vládla medzi štátmi NATO panika z prázdnych skladov a prijímali sa bezprecedentné obranné rozpočty.
Pre investorov, ktorí naskočili na burzový „hype“ pri IPO alebo krátko po ňom, sa však akcie CSG stali učebnicovou hodnotovou pascou. Pri každom ďalšom poklese ceny – z 35 na 25 a neskôr na 15 eur – sa akcia na papieri javila ako čoraz lákavejší výpredaj, no na prepady existovali dôvody.
Tržby CSG za deväť mesiacov roka 2026 vzrástli o 6,1 percenta na 4,76 miliardy eur. Očakávania trhu však boli nastavené podstatne vyššie – investori počítali s tržbami aspoň na úrovni 5,11 miliardy eur.
V treťom štvrťroku dosiahli tržby len 1,5 miliardy eur, zatiaľ čo vlani v rovnakom čase boli o 200 miliónov eur vyššie. Manažment sa pokúšal trh upokojiť tvrdením, že zákazky v hodnote zhruba 300 miliónov eur sa pre sklzy v dodávateľských reťazcoch posunuli do záverečného štvrťroka.
Prevádzkový zisk (EBIT) v treťom štvrťroku medziročne klesol až o 21 percent na 317 miliónov eur. Za deväť mesiacov dosiahol 1,1 miliardy eur, čím výrazne zaostal za odhadmi trhu, ktorý počítal s minimálne 1,25 miliardy eur.
Strnad ponechal celoročný výhľad tržieb formálne bez zmeny na úrovni 7,4 až 7,6 miliardy eur. Ak chce CSG tento cieľ splniť, musí v poslednom kvartáli zaknihovať tržby aspoň 2,6 až 2,8 miliardy eur – takmer dvojnásobok toho, čo vygenerovala v treťom štvrťroku.
CSG si naďalej drží jednu z najvyšších prevádzkových marží spomedzi európskych zbrojoviek. Na porovnanie: nemecký Rheinmetall dosahuje prevádzkovú maržu okolo 16 percent, Hensoldt zhruba 14 percent, francúzsky Thales necelých 12 percent a taliansky Leonardo len približne päť percent.
Marže CSG však vykazujú klesajúcu tendenciu. Ešte v lete skupina sľubovala, že jej tento rok z každého utŕženého eura zostane 24 až 25 centov prevádzkového zisku. Za obdobie od januára do septembra však celková marža klesla na 23,1 percenta, v samotnom treťom štvrťroku spadla na 21 percent.
Vojna na Ukrajine sa zásadne zmenila. Armády pre masívny nástup dronov prestali žiadať bežné delostrelecké granáty s krátkym dostrelom, pretože húfnice sa museli stiahnuť hlbšie do tyla. V CSG tak zostali sklady plné štandardnej munície, ktorú v treťom štvrťroku začala vypredávať s približne 20-percentnou zľavou.
Kým vlani CSG vyrobila okolo 550-tisíc kusov veľkokalibrovej munície, tento rok počíta s objemom 850-tisíc a do konca roka 2027 plánuje kapacitu zvýšiť až na 1,1 milióna kusov, pričom takmer celá nová produkcia už mieri výhradne na dlhý dostrel.
„Vzhľadom na prechod na výrobu munície s predĺženým doletom môže ísť o jednorazový negatívny faktor, ktorý ďalšie hospodárenie nemusí významne ovplyvňovať,“ povedal analytik českej J&T Banky Pavel Ryska.
Objednávková kniha CSG dosiahla na konci septembra rekordných 18 miliárd eur, čo predstavuje medziročný nárast o takmer štvrtinu. Ak manažment pripočíta rozpracované tendre a projekty v pokročilom štádiu rokovaní v hodnote 29 miliárd eur, operuje pred investormi s celkovým zásobníkom zákaziek na úrovni 47 miliárd eur.
