Napätie na Blízkom východe a jeho dopady na slovenskú ekonomiku
Aktuálne napätie na Blízkom východe spôsobuje znepokojenie v globálnej ekonomike a podľa analytikov z VÚB banky nás čaká výrazný energetický a inflačný šok, ktorý sa premietne aj na Slovensku. Sotva štyri roky po začiatku vojny medzi Ruskom a Ukrajinou svet čelí ďalšiemu konfliktu, ktorý môže zásadne ovplyvniť ceny energií, výrobné procesy a celkovú životnú úroveň domácností.
Strategické body napätia
Kľúčovým bodom pre toto napätie je Hormuzský prieliv, ktorý je považovaný za dôležitú tepnu svetového obchodu; cez tento prieliv normálne prechádza približne tretina globálnej morskej prepravy ropy a pätina skvapalneného zemného plynu. Taktiež slúži na tranzit hnojív, hélia a síry, čo sú komodity potrebné pre poľnohospodársky sektor a priemysel. Akékoľvek obmedzenie dodávok týchto surovín môže mať širokospektrálne následky pre ekonomiku.
Prognózy a dopady na infláciu
Analytici očakávajú, že konflikt sa môže skončiť v máji, avšak dôsledky sa môžu prejavovať oveľa dlhšie. Predpokladá sa, že inflácia v eurozóne môže do konca roka prekročiť štyri percentá, pričom na Slovensku by sa mohla priblížiť až k šiestim percentám. Zatiaľ sa dopady na vodičov v Slovenskej republike prejavili len mierne: ceny pohonných hmôt rástli minimálne a sú nižšie o približne 20 centov na liter v porovnaní s priemerom EÚ.
Krátkodobé a dlhodobé dopady
Ačkoli sa zdá, že situácia je momentálne pod kontrolou, analytici varujú, že tento stav nie je dlhodobo udržateľný. Ceny pohonných hmôt, ktoré v marci klesli, nemôžu byť bez marží predávané donekonečna. S poklesom zásob energie, po príchode posledného ropného tankera z Perzského zálivu, sa očakáva rast nákladov na energie, čo prinesie zdražovanie v celej ekonomike. Poľnohospodárstvo sa ocitne pod tlakom v dôsledku drahších hnojív, a tým sa zvýšia ceny potravín, zatiaľ čo priemysel narazí na rastúce náklady výroby.
Pokles reálnych miezd
Očakáva sa, že reálne mzdy, teda mzdy očistené od inflácie, budú opäť klesať. Firmy, zvyknúce reagovať na nákladové šoky s oneskorením, nebudú schopné zvyšovať platy v súlade s rastom cien. Tento trend sa už prejavil počas inflačnej krízy v rokoch 2022 a 2023, pričom súčasný konflikt je schopný tento pokles spotreby ešte prehĺbiť.
Slovenská ekonomika pod tlakom
Slovenská ekonomika, silne závislá od zahraničného dopytu a patrí medzi energeticky náročnejšie v EÚ, je obzvlášť citlivá na šoky. V dôsledku rastu cien energií sa očakáva, že hospodársky rast Slovenska klesne z pôvodných 1,1 percenta na 0,5 percenta. Tento pokles sa ukazuje ako výraznejší než v prípade celej eurozóny, a zároveň ukazuje, že situácia v oblasti inflácie je rovnako alarmujúca.
Záver
V spojení s narastajúcimi geopolitickými a hospodárskymi problémami, Slovensko čelí neľahkým časom. Monitoring cien energií a potravín, ako aj dôsledky na životnú úroveň obyvateľstva, sú kľúčovými faktormi, ktorým je potrebné venovať pozornosť.
