Panika na trhoch a čierny štvrtok pre technologických gigantov
Vo štvrtok zažil finančný svet paniku, ktorá sa podpísala pod prudké prepady cien akcií v technologickom sektore. Výpredaje zasiahli technologické esá, ako sú Nvidia, Broadcom, AMD, Dell, Qualcomm či Microsoft.
Technologický index Nasdaq prepadol v priebehu jediného dňa o 5,4 percenta a zažil najhorší deň od apríla 2025, keď americký prezident ohlásil „Deň oslobodenia“ a zaviedol plošné clá na celý svet. Počas neho sa z trhu vyparilo približne 2,7 bilióna dolárov a došlo k masívnej rotácii kapitálu z technologických titulov do defenzívnejších akcií typu Costco.
Výpredaj akcií v indexoch S&P 500 a Nasdaq bol o to prekvapivejší, že úplne zmazal stredajší rast, ktorým investori pôvodne reagovali na výsledky amerických volieb do Kongresu, v ktorých demokrati získali kontrolu nad oboma komorami.
Nové riziko: odpor verejnosti voči dátovým centrám
Dva roky žil technologický sektor v ilúzii, že pokrok v oblasti umelej inteligencie limitujú len tri veci – výrobná kapacita polovodičov, dostatok elektrickej energie a obrovský kapitál, ktorý celý AI cyklus utiahne. Po voľbách sa však na obzore objavil nový, nečakaný rizikový faktor: odpor verejnosti voči dátovým centrám, ktoré zabezpečujú výpočtový výkon pre AI.
Ukázalo sa, že aj hlboko polarizovaní Američania sa dokážu vzácne zhodnúť na jednej veci – neprajú si, aby im za plotmi ich domov vyrastali obrovské výpočtové megaprojekty. Už v predvolebnej kampani sa dátové centrá stali výbušnou témou, keďže pre mnohých symbolizujú prudký vzostup bohatstva a moci technologických gigantov.
Politické dôsledky a reakcie firiem
Vedenie technologických gigantov si začína naplno uvedomovať, že doterajší model expanzie narazil na nečakanú politickú prekážku. Na konferencii denníka Wall Street Journal to otvorene priznala šéfka spoločnosti Meta Dina Powell McCormicková. Podľa jej slov budú musieť technologické firmy zásadne prehodnotiť prístup k povoľovaniu stavieb.
Výsledky volieb prihrali demokratom moc v kľúčových štátoch, ako Texas, Ohio, Nevada, Michigan, Georgia, Pensylvánia či Arizona. Práve v nich kandidáti uspeli so sľubom, že si na nehatenú výstavbu serverovní posvieti štát. Zákazy alebo moratóriá na dátové centrá už schválili okresy naprieč celými Spojenými štátmi – od Edgewateru na Floride až po Bloomington v Illinois.
Ohrozený je napríklad plánovaný projekt spoločnosti Meta v meste Piqua v Ohiu za miliardu dolárov, ktorý mal vyrásť na rozlohe dvesto hektárov. Miestni obyvatelia v referende odvolali troch mestských zástupcov, ktorí projekt v minulosti schválili, a zároveň presadili výrazné sprísnenie podmienok pre akúkoľvek novú výstavbu.
Spoluzakladateľ OpenAI Greg Brockman uviedol, že technologické firmy zlyhali v komunikácii s miestnymi samosprávami a podcenili schopnosť miestnych ľudí zmobilizovať sa. Podľa jeho slov americká politika doteraz nezažila takú bleskovú a koordinovanú vlnu nevôle voči výstavbe dátových centier.
Rozsah ohrozenia a plány demokratov
Analytici investičnej banky Goldman Sachs upozorňujú, že v teoretickom ohrození je dnes až 45 percent z celkovej plánovanej kapacity dátových centier v USA. Oficiálna línia Demokratickej strany nehovorí o priamom odmietnutí umelej inteligencie, ale o jej podriadení prísnejšiemu štátnemu dohľadu, stanovení jasných pravidiel riadenia rizík a zabezpečení toho, aby technológia slúžila verejnému záujmu.
Novozvolený senátor za štát Michigan Abdul El-Sayed presadzuje úplné pozastavenie vývoja najpokročilejších modelov umelej inteligencie, kým nezávislí vedci a regulačné orgány oficiálne necertifikujú vývoj ako bezpečný. Miestne komunity musia mať podľa neho veto pri schvaľovaní megastavieb.
Nastupujúca demokratická senátorka z Južnej Karolíny Annie Andrewsová prichádza s návrhom na zavedenie plošného dvojročného moratória na výstavbu nových dátových centier. V Ohiu postavil svoju kampaň na boji proti dátovým centrám zvolený demokratický senátor Sherrod Brown.
V Texase získala kreslo guvernérky demokratka Gina Hinojosa, ktorá avizovala nekompromisný koniec divokej výstavbe. „Dátové centrá sa presunuli prevažne do vidieckych komunít a neexistujú pravidlá na ochranu Texasanov. My tie pravidlá vytvoríme,“ vyhlásila s tým, že pozastaví schvaľovanie všetkých nových projektov, kým nevstúpi do platnosti legislatíva na ochranu obyvateľov.
Analytici banky UBS odhadujú, že len pre rok 2028 je v Texase priamo ohrozených 18 gigawattov plánovaného výkonu. Pre predstavu: celkový elektrický výkon všetkých štyroch blokov atómovej elektrárne Mochovce dosahuje 1,94 gigawattu.
