Štvrtina slovenských dôchodcov pracuje ďalej. Potrebujú peniaze aj sociálne väzby
Takmer štvrtina Slovákov pracuje aj po odchode do dôchodku. Hoci radosť z práce u nás patrí medzi najnižšie v EÚ, penzisti svoj zaslúžený oddych odkladajú pre nedostatok peňazí.
Podľa dát Eurostatu ďalej pracuje alebo si privyrába popri dôchodku 24,7 percenta slovenských penzistov.
Výrazne nad priemerom EÚ
Odchod na penziu tak pre zhruba štvrtinu Slovákov neznamená aj odchod na pracovný odpočinok. Dáta Eurostatu ukázali, že 18,3 percenta čerstvých penzistov ďalej pracuje bez zmeny, ďalších 6,4 percenta robí v upravenom režime. Spolu si popri dôchodku privyrába 24,7 percenta slovenských penzistov, čo je takmer raz toľko, než je priemer EÚ (13 percent).
Slovenskí dôchodcovia tak patria medzi najpracovitejších, stále však zaostávajú napríklad za Estóncami, kde pracuje 54,9 percenta čerstvých dôchodcov, alebo Lotyšmi (44,2 percenta) či Litovcami (43,7 percenta).
Peniaze aj sociálne väzby
Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia na dôchodku naďalej venujú zamestnaniu, sú podľa údajov Eurostatu peniaze. Pre 30,3 percenta dôchodcov je totiž práca popri penzii finančne nevyhnutná, ďalších 31 percent takúto možnosť považuje za finančne atraktívnu.
Pracovať a byť aktívny pritom baví 20,4 percenta ekonomicky aktívnych dôchodcov na Slovensku. Necelých 10 percent oslovených teší sociálna interakcia, ktorú so sebou práca prináša.
„Slovenskí dôchodcovia tak mnohokrát zostávajú pracovať len preto, že ich k tomu núti finančná situácia. Radosť z práce je totiž u nás tretia najnižšia v celej EÚ. Kým u nás sa z práce teší pätina penzistov, priemer EÚ je na úrovni vyše 36 percent. Najväčšiu radosť z práce majú penzisti v Nórsku či Dánsku (viac ako 60 percent), v susednom Česku ich je 49 percent,“ uviedol analytik online investičnej platformy Portu Marek Malina.
Na dôchodok pritom odchádzajú na Slovensku v priemere mladší ľudia než inde v EÚ, európsky priemer je o 1,3 roka vyšší. Najneskôr pritom do dôchodku odchádzajú Dáni a obyvatelia Islandu.
„Vek odchodu do dôchodku sa však aj na Slovensku postupne zvyšuje. Odvíja sa totiž od očakávanej dĺžky života. Preto platí, že ak si chce niekto penziu užívať čo najdlhšie, mal by na to myslieť skôr a na starobu si pravidelne odkladať peniaze,“ upozornil Malina.
Sporenie na slušný život
Ľudia už podľa odborníkov pamätajú na to, že na penzii môže ich životná úroveň klesnúť. Ešte v ekonomicky aktívnom veku preto myslia na budúcnosť a na penzii sa nechcú spoliehať iba na štát.
Priemerný vek, v ktorom si slovenskí klienti zakladajú dôchodkový účet, je na Slovensku 40 rokov v prípade žien a 37 rokov u mužov. Takmer 11 percent vlastníkov dôchodkových účtov je vo vekovej kategórii 18 až 26 rokov, je ich pritom viac ako tých vo veku nad 54 rokov (10 percent).
Analytik prízvukoval, že čím skôr s investovaním na penziu človek začne, tým menej mu treba pravidelne odkladať. „Podľa prieskumov, ktoré sme v minulosti realizovali, by na slušný život na penzii potrebovali ľudia k štátnemu dôchodku rentu vo výške 550 eur mesačne. Ak by si ju chceli vyplácať po dobu 15 rokov, musia ušetriť približne 58-tisíc eur. Ak niekto začne s odkladaním v 40-ke a do penzie chce odísť v 60-ke, má na odkladanie peňazí 20 rokov. Na dosiahnutie sumy 58 000 eur potrebuje zainvestovať 98 eur mesačne. Ak by začal o desať rokov skôr, potreboval by iba 39 eur. To je suma, ktorú by mal v 30 rokoch zvládnuť prakticky každý pracujúci človek bez toho, aby mu tieto peniaze chýbali.“
Prepočty platia za predpokladu osem percent ročného zhodnotenia trhov, zabúdať netreba ani na infláciu. Preto je vhodné odkladané sumy priebežne zvyšovať, napríklad po každom zvýšení platu, dodal Malina.
