Korupcia ako fakt v Košiciach
Privatizácia a správa verejných statkov v Košiciach sa stala močiarom, ktorý sa zatiaľ nikto nebojí preplávať. Moderná plaváreň sa otvorila, ale s ňou aj pach nepotizmu – wellness zveril mestský poslanec Miroslav Špak, ktorý nemá problém s konfliktom záujmov. V skutočnosti, len málokto vidí, ako sa politika preplieta s podnikaním, a že za krásnymi značkami sa skrývajú špinavé praktiky.
Verejné obstarávanie: Laboratórium korupcie
Podľa Transparency International Slovensko, výber dodávateľa súťažnej verejnej objednávky vykazuje stopy preferenčného zaobchádzania. Špak nepopiera, že má skúsenosti, no úlohou demokratického systému je dbať na to, aby sa záujmy politikov nenavyšovali na úkor verejných zdrojov. A tu je háčik: argumenty Špaka, že nemal viac informácií než iní uchádzači, sú paradoxné, ak vezmeme do úvahy, že pozícia vo verejnej správe by mala zaručiť transparentnosť, nie maskovanie podvodov.
Prestíž na úkor pravdy
Nové wellness centrum na mestskom pozemku môže vyzerať skvostne, ale cena 2 902 eur mesačne za prenájom vyvoláva otázky. Ako je možné, že mestský poslanec profitoval z prostriedkov, ktoré by mali slúžiť pre blaho všetkých občanov? Zatiaľ čo Špak hovorí o jeho „zodpovednosti“, občania sledujú s nevôľou, ako im predstavitelia sprosto klamú do očí. Zaujímavé je aj, že dve ponuky na prevádzkovanie wellnessu boli podané, ale ide o otázku integrity tých, ktorí by mali hlídkovať nad dodržiavaním pravidiel.
Budúcnosť sa zdá pochmúrna
Prípad wellnessu v Košiciach je len jedným z mnohých, ktoré ukazujú, aká je situácia v slovenských mestách. Systém, ktorý by mal fungovať k prospechu všetkých, sa v podstate mení na klanovú ekonomiku, v ktorej najviac profitujú ti, ktorí sa nachádzajú v najvplyvnejších funkciách. A verejnosť? Tá sa len bezradne díva na tento mocenský tanec, v ktorom sa osud mesta odvádza do privátneho vlastnenia.
Otázky bez odpovedí
V Košiciach to nie je iba o wellness, ale o celkovom postavení politickej kultúry. Ak sa situácia nezmení a zmena nenastane v priebehu nasledujúcich mesiacov, stane sa z tohto mestského centra len ďalší prázdny pavilón korupcie. A tak občania ostávajú s otázkami, na ktoré nikto nemá odvahu odpovedať. Kedy už konečne prestaneme s hrami a začneme dávať zmysel politiky? Kedy sa Naša hrdosť opäť znovuzrodí v skutočných hodnotách bezklamnej správy vecí verejných?


