Ekonomiku zachraňuje ochota Slovákov míňať, tvrdí Kažimír
Slovenské domácnosti v snahe udržať si životnú úroveň siahajú čoraz hlbšie do úspor. Ich ochota míňať však drží nad vodou celú ekonomiku, upozorňuje Národná banka Slovenska (NBS) vo svojej najnovšej štvrťročnej prognóze. Práve súkromná spotreba je jedným z hlavných pilierov hrubého domáceho produktu (HDP).
Analytikov centrálnej banky prekvapilo, že slovenské hospodárstvo ukázalo vyššiu odolnosť, než očakávali vo svojej letnej prognóze: „Domácnosti si zachovali spotrebný apetít napriek prebiehajúcej konsolidácii verejných financií. Firmy obnovili investície a priaznivejší vývoj zaznamenal aj zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch.“
NBS preto zlepšila odhad rastu ekonomiky v roku 2026 z 0,5 na 0,8 percenta. Hoci ide stále o vlažný výkon, objavujú sa v ňom prvé náznaky oživenia. Ak sa situácia neskomplikuje, v roku 2027 by mala ekonomika pridať 1,9 percenta a v roku 2028 by mal jej rast dosiahnuť solídnych 2,7 percenta HDP.
Najväčšie riziko predstavujú choré verejné financie. Deficit v roku 2026 dosiahne 4,4 percenta HDP a verejný dlh sa do roku 2028 vyšplhá na 64,3 percenta HDP. Očakávané zlepšenie ekonomického rastu nebude stačiť na stabilizáciu dlhu. NBS otvorene hovorí, že na dosiahnutie udržateľného vývoja verejných financií bude potrebné, aby v konsolidácii pokračovala aj ďalšia vláda.
Ako je možné, že spotreba rastie?
NBS tvrdí, že konsolidácia vlády Roberta Fica (Smer) mala v konečnom dôsledku na spotrebu domácností menší vplyv, ako sa čakalo.
„Je to prirodzené správanie, keď sa ľudia prispôsobujú trvalej neistote. Ak žijete v trvalom strese, tak si na stres zvyknete. Ľudia žijú a chcú žiť každý deň normálny život vrátane výdavkov,“ vysvetľuje guvernér NBS Peter Kažimír.
Hlavný ekonóm NBS Michal Horváth nehodnotí, či je vyššia spotreba domácností racionálna, ale podotýka, že mnohí ľudia si neuvedomujú vážnosť situácie vo verejných financiách a že nás čaká „ešte niekoľko kôl uťahovania opaskov“.
Inflácia a jej výhľad
Inflácia sa podľa NBS v tomto roku bude vyvíjať lepšie. Aktuálne analytici predpokladajú v tomto roku mieru inflácie na úrovni 3,6 percenta oproti štyrom percentám v letnej prognóze. Infláciu tlačia nadol ceny potravín, ktoré klesli v júni a júli, keď sa do nich premietli výrazne nižšie ceny poľnohospodárskych komodít na európskom trhu.
Výhľad NBS na roky 2027 a 2028 sa však zhoršil. „Do cien sa postupne premietnu vyššie ceny energií, drahšie dovozy a rast nákladov podnikov,“ hovorí Horváth s tým, že pôjde o vplyv konfliktu na Blízkom východe.
NBS spomína riziká rýchlejšieho rastu cien tiež z dôvodu neistého vývoja pri potravinách. Na tie budú okrem energií vplývať dôsledky sucha počas tohtoročného leta, klimatické javy a pretrvávajúca vojna na Ukrajine.
