Hipš: Ak dieťa nevie čítať vo veku 15 rokov, už sa to zrejme nenaučí
„Ak dieťa nevie čítať vo veku 15 rokov, s vysokou pravdepodobnosťou sa to už nenaučí. Vyrastá nám tretina negramotnej populácie, musíme deti testovať priebežne a zachytiť ich oveľa skôr,“ hovorí o výsledkoch PISA testov odborník na vzdelávanie a programový riaditeľ školy Alma vo Zvolene Juraj Hipš.
Minister školstva Tomáš Drucker povedal, že má pri PISA testoch opatrný optimizmus. No keď som videla výsledky, na optimizmus to veľmi nevyzerá. Aby sme sa nebičovali, že je na tom zle len Slovensko, treba povedať jednu vec: výsledky sú celosvetovo veľký problém. No čo sa týka matematiky a čítania, sme na historickom minime, čo je vážny problém.
Nie je to pandémiou covidu? Sčasti, ale určite nielen. Hovorí sa aj o sociálnych sieťach, deti majú rýchle a veľmi povrchné čítanie, s tým súvisí aj obrovský problém s udržaním pozornosti. Rôzne štúdie ukazujú, že problém s čítaním majú aj deti z dobre situovaných rodín. Je to globálny fenomén a otázka je, čo s tým budeme robiť. Slovensko stagnuje už roky. A hoci sme sa tento rok zlepšili v matematike, musíme povedať, že to zlepšenie bolo z veľkej časti aj vďaka tomu, že sa zhoršili iné krajiny. Nie je to až taký dôvod na slávu.
PISA testovanie nehovorí o príčinách a dôvodoch, len meria a zbiera rôzne dáta. Nevieme presne povedať, prečo sme sa v matematike zlepšili. Tam nie je žiadna kauzalita. Dôležité je potom robiť aj sekundárne analýzy. Pre Slovensko je dôležité, že má dlhodobý problém s čitateľskou gramotnosťou. Ak dnes každé tretie dieťa vo veku pätnásť rokov nevie poriadne čítať, bude mať ťažkosti vo všetkom.
Ako je možné, že niekto v pätnástich nevie čítať? PISA nám ukazuje jednu vec: my tie deti meriame vo veku pätnásť rokov. Nám ale chýba testovanie počas celej školskej dochádzky. Dnes nevieme, čo sa deje. Nevieme, čo dieťa vie v treťom, vo štvrtom ročníku. Učiteľka to môže aj nemusí sledovať. Môže byť úplne bežné, že deti, ktoré majú problém s čítaním, sú prehliadané.
Takže to dieťa nejako doklepe deviaty ročník, potom ide na strednú, ktorú možno ani nedokončí a tým to celé hasne. Hoci to nie je u učiteľov ani v štáte obľúbená téma, na Slovensku potrebujeme priebežne deti testovať. Potrebujeme vidieť, čo sa s nimi počas rokov deje.
Analytik Michal Rehuš povedal, že je mýtus, že výsledky PISA kazia deti z osád a extrémnej chudoby. Výsledky PISA ukazujú veľmi jednoznačne, že Slovensko má dlhodobo problém s tým, aký je socioekonomický status dieťaťa. Ak máme dieťa narodené do chudobnej rodiny, tak mu s vysokou pravdepodobnosťou náš slovenský vzdelávací systém nevie pomôcť. Jeho vzdelávacie výsledky sú veľmi slabé a roztočí sa špirála. Potom si nedokáže nájsť prácu, zostáva v generačnej chudobe, a tak ďalej.
To, čo hovorí Michal Rehuš, je pravda – nie je to len o chudobných deťoch v osadách. Nebohá pani ministerka školstva Lubyová raz povedala, že problém s PISA testami by sme nemali, keby v nich tieto deti neboli zahrnuté. Jedna vec je, že nie je to pravda. Druhá vec je, že takto rozmýšľať je veľmi nebezpečné. Hovoríme vlastne o tom, že túto časť detí dáme niekde bokom, budeme ich segregovať. To sú veľmi nebezpečné myšlienky. Školstvo má aj budovať súdržnú spoločnosť, pomáhať všetkým deťom, lebo tu spoločne budeme ďalej žiť.
Pozrime sa na Estónsko. Je to postkomunistická krajina. Prešla si v mnohom podobným príbehom ako Slovensko. Napriek tomu majú výborné PISA výsledky. Jedna z vecí, ktorú dokázali, je nastavenie mysle učiteľov. Napriek tomu, že dieťa pochádza z chudobného prostredia, systém v Estónsku dieťaťu verí, že má na to. Že má potenciál.
Často chodím po Slovensku. Sú mnohé školy, ktoré sú výborné, ale je veľká časť škôl, kde prídu deti z chudobného prostredia, a prvá reakcia je, že je zbytočné do nich vôbec investovať energiu. Je to hrozné. Zmena tohto myslenia bude trvať roky. My potrebujeme učiteľov, ktorí deťom budú dôverovať.
Ten problém je u nás o čosi náročnejší preto, že tieto deti u nás majú inú farbu pleti. Je ľahšie ich rozpoznať, a hlboko v hlavách máme zakorenený rasizmus, s ktorým sa ťažko pracuje. Sčasti to vidím aj u nás na škole vo Zvolene. Robíme veľa meraní, preto viem, že je to veľmi neobľúbené. Zároveň naši učitelia pochopili, že je to dôležitá vec. U mnohých detí vidieť obrovský potenciál, dosahujú priemerné, niekedy nadpriemerné akademické výsledky. Ale verejnosť vidí Róma a to dieťa má od začiatku problém. Keby bolo dieťa biele, nestane sa to.
