Čo sa stane, ak NATO aktivuje článok 5? Slovensko si môže vyhradiť výnimky
Ak by NATO aktivovalo článok 5 Zmluvy o NATO, ktorý garantuje kolektívnu obranu, Slovensko by si mohlo vymôcť isté výnimky v tom, ako budú jeho jednotky nasadené. Uviedol to generálporučík vo výslužbe Pavel Macko. Aktivácia článku 5 však nemôže byť prekvapujúca, rozhoduje sa o nej na Severoatlantickej rade.
O článku 5 sa v poslednom čase vyjadrovalo viacero európskych lídrov. Český premiér Andrej Babiš po schôdzke s prezidentom Petrom Pavlom uviedol, že ak by Rusko napadlo niektorý pobaltský štát, Česko musí podľa článku 5 vyslať dve mechanizované brigády. Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul povedal, že Rusko sa snaží zasahovať do európskych spoločností a na ich území tak, aby bolo tesne pod prahom aktivácie článku 5.
Babišovo vyhlásenie kontrastovalo so slovami slovenského premiéra Roberta Fica. Ten sériou vyhlásení spochybnil kolektívnu obranu NATO a spojencom odkázal, že im neverí, že by v prípade ohrozenia prišli Slovensku na pomoc. Vyhlásil, že nechce, aby sa Slovensko stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli článku päť. Babiš na to reagoval, že Česko bude článok 5 rešpektovať a Ficove výroky komentovať nebude.
Macko uviedol, že aktivácia článku 5 by v prvom rade ovplyvnila veliteľskú štruktúru Severoatlantickej aliancie na čele s vrchným veliteľom SACEUR. Túto funkciu dnes zastáva Alexus Grynkewich. Vrchný veliteľ potom aktivuje svoju sieť veliteľstiev až po najnižšiu úroveň, ktorá sa kombinuje medzi národnou a nadnárodnou úrovňou. Reakcia na aktiváciu článku 5 tak prebieha po dvoch líniách – po úrovni NATO a spoločných veliteľstiev.
Samotné ozbrojené sily sú však až na pár prvkov v pôsobnosti národných štátov. Aj v rámci nich existujú prvky, ktoré sú aj v čase mieru k dispozícii veliteľstvám NATO.
