Je toto už naozaj Ficov koniec?
Robert Fico pokračuje v obdivuhodnej myšlienkovej vývrtke. Situácia je zlá, veď preto konsoliduje, ale napriek tomu, že je situácia zlá, sa ľudia v skutočnosti majú veľmi dobre, len si to, nevďačníci, odmietajú uvedomiť – veď sa len pozrite, ako si chodia po dovolenkách.
Okrem toho Robert Fico chodí aj po školách a propaguje tam neutralitu, ktorú nemá v programe vlády, a ani náhodou mu ju nikto neschválil v parlamente ani vo voľbách. Napriek tomu ju už nejaký čas propaguje a osvojilo si ju prakticky kompletné vedenie Smeru.
Školy pritom nespomínam náhodou – došlo totiž k ďalšej tragédii, tentoraz v Staškove. A došlo k nej presne v ten istý deň, keď prebiehal súd s páchateľom útoku v Spišskej Starej Vsi. A Robert Fico na túto kombináciu zareagoval vyhlásením, aby sme boli radi, že na Slovensku môžu deti bezpečne chodiť do školy.
Kognitívne urážanie obyvateľstva je zaiste zaujímavý koncept, otázka však je, ako dlho to bude obyvateľstvo baviť. Kedy obyvateľstvo takéhoto človeka pošle niekam, kde bude môcť svojim preludom dať voľný a nikým nerušený priebeh? Premiér nás v rozpore s tým, čo vidíme aj voľným okom, presviedča, že sa máme zle aj dobre zároveň a slovenské školy sú oázou pokoja v inak šialenom a nebezpečnom svete. Príšerná irónia, že k ďalšiemu útoku došlo práve v deň, keď pred súdom stál páchateľ predchádzajúceho útoku, úplne zanikla. Dôvod, prečo zanikla, má pritom aj meno: Tomáš Taraba.
Andrej Danko svoj politický závet napísal už dávnejšie a v čase, ktorý do parlamentných volieb zostáva, už na ňom nestihne nič zásadné zmeniť. Napriek tomu však vie politicky počítať, vypočítal si to správne a Tomáš Taraba skončil. Ak by platilo aspoň premiérovo slovo, museli by nasledovať predčasné voľby. Na Slovensku však dnes neplatia aj onakvejšie veci ako premiérovo slovo.
Koalícia teda pokračuje, lebo nejakú formu parlamentnej väčšiny – hoci zrejme prípad od prípadu – má. Samuel Migaľ je ministrom, aby nezavadzal v parlamente. To isté platí aj o Martine Šimkovičovej. Rudolf Huliak si ministerstvo vybojoval, aby to nejako išlo ďalej. Radomír Šalitroš bol z parlamentu odsunutý do funkcie štátneho tajomníka. Potom je tam ešte Peter Kotlár, ktorému nerozumie ani pánboh. Teraz pribudol Tomáš Taraba s poslancom Hlasu Slyškom.
Po troch rokoch máme do činenia s troma koaličnými stranami a nekonečným množstvom rôznych zoskupení, jednotlivcov, politických dobrodruhov, obchodníkov, nových strán a zárodkov budúcich nových strán. Vytesať z tohto stabilnú koaličnú väčšinu by bola onakvejšia úloha aj pre Michelangela. Neznamená to však, že je to nemožné. Znamená to len toľko, že to bude náročné. Predovšetkým pre štátnu pokladnicu.
