Vek hojnosti: Vízia alebo realita?
Elon Musk, popredný technologický magnát, nedávno vo svojej výpovedi načrtol odvážnu víziu budúcnosti. V rozhovore pre týždenník The Economist povedal, že umelá inteligencia by do piatich rokov mohla prekonať kolektívnu inteligenciu ľudstva. Predpokladá tiež, že do roku 2036 sa objaví „neuveriteľná hojnosť,” spojená s miliardou humanoidných robotov, ktorí budú zodpovední za výrobu tovarov a poskytovanie služieb. Tento koncept sa zdá byť z pohľadu mnohých priam revolučný, avšak vyvoláva aj pochybnosti o tom, ako bude realizovaný.
Proroctvo či utópia?
V rámci svojich predpovedí Musk kritizoval tradičné sporenie na dôchodok, pričom varoval, že peniaze by mohli úplne prestať existovať. Namiesto nepodmieneného základného príjmu (UBI) navrhuje „univerzálny vysoký príjem”, kde by vlády posielali občanom peniaze, bez toho aby bolo potrebné za čo míňať. Tento radikálny pohľad rezonuje aj v slovách Sama Altmana, šéfa OpenAI, ktorý už skôr predpovedal, že rast produktivity nebude zabezpečovať zlepšenie životnej úrovne bežných pracujúcich, ale skôr predovšetkým bohatým jednotlivcom.
Historický kontext: Kde sa vezme bohatstvo?
Tieto myšlienky možno prirovnať k predpovediam Johna Maynarda Keynesa z roku 1930, kedy hovoril o možnej budúcnosti z hľadiska hospodárskeho rastu a znižovania počtu pracovných hodín. Keynes veril, že do sto rokov sa ekonomický problém ľudstva vyrieši a produktyvita rýchlo porastie. Po jeho smrti však životná úroveň síce stúpla, ale jeho očakávania o skrátení pracovného týždňa zostali naplnené len sčasti. Kým dnes sme svedkami záznamu o vzostupe životnej úrovne v bohatých krajinách, reálne mzdy sa nezvýšili v rovnakom pomere.
Niečo je potrebné pre zmenu
V dejinách často vidíme, ako mohutné technologické zmeny nedokázali samy osebe zlepšiť život podstatnej časti obyvateľstva. Bohatstvo vytvorené technologickým pokrokom sa častokrát kumulovalo v rukách úzkej skupiny. Ukazuje sa, že prerozdelenie bohatstva tak, ako ho navrhujú Musk a Altman, je politická otázka, nie len technická. Vo svete, kde technológie preberajú tradičné pracovné miesta, je potrebné nesmierne vyjednávanie a politický tlak, aby sme zabezpečili spravodlivejšie prerozdelenie bohatstva.
Prerozdelenie moci: História to učí
Každá prosperita, či už v Británii během priemyselnej revolúcie, alebo v USA v dobe Gilded Age, bola výsledkom politického zápasu, nie len ekonomického rastu. V oboch prípadoch museli mocní ustúpiť tlaku zospodu, aby zabezpečili aspoň minimálnu stabilitu a spravodlivosť. Uznanie sociálnych práv a založenie sociálneho štátu sa stalo predpokladom pre udržanie miery podpory zo strany občanov, ak sa chcú elity vyhnúť revolúciám alebo nepríjemnostiam vyplývajúcim z nespokojnosti zažívanej medzi bežnými obyvateľmi.
Budúcnosť našej spoločnosti
Skutočná otázka, ktorú nám súčasní vizionári ako Musk kladú, nie je, či príde vek hojnosti, ale pre koho táto hojnosť bude. Technológie bez prémií v demokratických a sociálnych systémoch zanechajú veľké množstvo obyvateľov bez dostatočného zázemia pre život. Ak automobilky, technológie a robotika prevezmú väčšinu produktívnych činností, čo bude s bežnými zamestnancami? Bez silného politického zázemia a legislativy môže byť „univerzálny vysoký príjem” iba milosťou, ktorá sa môže kedykoľvek vziať späť.
Demokracia: Naše posledné nástroje
Pre demokratické procesy je dôležité, aby spoločnosť zostala informovaná a zorganizovaná. Historické lekcie ukazujú, že ekonomická moc sa delí len pod tlakom. Súčasná doba nedôvery v demokratické procesy a rozpad spoločenskej súdržnosti nás môže priviesť do nebezpečného stavu, v ktorom sa už nebudeme schopní postaviť za svoje práva. Je na nás, aby sme sa ujali iniciatívy a zabezpečili, že každý z nás bude mať svoj hlas a podiel na hospodárskych výnosoch, a to predovšetkým v časoch rozmachu technológií a umelých inteligencií.
Vek hojnosti teda nepotrebuje len víziu, ale aj konkrétne kroky smerom k spravodlivosti a spravodlivému prerozdeleniu bohatstva, ktoré by malo priame výhody pre každého jednotlivca v spoločnosti. Bez spolupodieľania sa na moci a bez dostatočných politických záruk sa za žiadnej okolnosti nedá zabezpečiť, že bohatstvo skutočne prekročí kolesá hospodárstva a dostane sa aj ku tým, ktorí to najviac potrebujú.
