Putinova schizofrénia: Madurom a Trumpom
Vladimir Putin sa nachádza v zložitej situácii, ktorá vyžaduje zaslúženú pozornosť. Na jednej strane sa identifikuje s Nicolásom Madurom, venezuelským diktátorom, ktorého Američania nekompromisne odviedli, čím zasadili úder jeho režimu. Tento krok signalizuje silný politický vplyv USA, ktorý nenechá žiadneho diktátora chladným.
Maduro je Putinovým spojencom, kolegom v boji proti západnému imperializmu, no nedávny útek pred americkým zásahom musel ruského lídra zasiahnuť. Takýto osud nemôže chcieť žiadny autokrat. Strach, ale aj pocit eufórie mu zrejme súčasne prechádzajú hlavou. Ako vodca najväčšej krajiny sveta, Putin sa prirodzene cíti oprávnený kžiadnej imperialistickej ambície, avšak jeho ambície sa zdajú byť viac fantáziou ako realitou.
Zatiaľ čo Spojené štáty sa s neobvyklou rýchlosťou pustili do akcie s cieľom destabilizovať Madurov režim, Putin sa stále snaží zrealizovať svoje plány ohľadom Ukrajiny, pričom jeho vojenské selektívne ťaženia ostávajú bez výsledku. Ak sa Američania zmocnili západnej pologule, Rusko, s podporou Číny a možná aj Indie, by sa malo o podiel na východnej pologuli rozdeliť.
Ruské ambície sa však zjavne rozchádzajú so skutočnosťou. Vojenské operácie, ktoré mali oslobodiť Ukrajinu, vyústili do skutočnosti, že ruské jednotky v Kyjeve skôr uviazli a spôsobili nespočetné množstvo obetí. Podľa prieskumov sa odhaduje, že ruské straty v minulom roku prevyšovali 96-tisíc vojakov, ďalší tisíce boli zranení a milióny emigrovali. Ekonomické straty sú obrovské, no Rusko sa snaží zotrvať nad priepasťou, aj keď západné sankcie zasahujú autoritársky režim.
Putina zasahuje aj fakt, že Američania opäť dokázali realizovať to, čo sa snažil dosiahnuť on sám – prevziať silu v inej krajine prostredníctvom vojenského zásahu. Pre Kremeľ je toto zraňujúca realita, osobitne preto, že kým on čelí neúspechu a pád jeho režimu je na dosah, jeho rival sa teší víťazstvu s Madurou.
Ako autokrat, Putinovi sa ponúka pochopiť, že vyžaduje silu na ovládanie krajiny, ale realita je taká, že mu chýba potrebná vojenská informovanosť a jednotnosť. Ak chce byť takým vodcom, akým sa považuje, musí zachovať pevné pozície v obchodných alianciách a bilaterálnych dohodách, inak sa ocitne v domácom nebezpečenstve.
Najväčší problém Putinovi leží na srdci aj z pohľadu Donalda Trumpa, ktorý sa považuje za klúčového rivala. Trumpova vojenská operácia v Amerike sa stáva čoraz viac evidentnou, pričom Putinov ťažký osud na Ukrajine sa vracia vo viacerých nepekných obrazoch – pre Trumpa je v jeho prítomnosti ťažké pripútať sa k úspechom bez porovnania s mŕtvymi, plačúcimi a vojenskými stratami.
Do tejto zložitej šachovej partie musí Putin vedome nastúpiť, inak mu nezostane ničo iné, len čeliť dianiu, ktorému nedokáže zvrátiť vlastnými silami, a tak stráca váhu nielen na medzinárodnej scéne, ale aj vo vlastnej krajine, kde pravdepodobne narastá frustrácia a nespokojnosť.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/putin-medzi-madurom-a-trumpom-pise-petra-prochazkova
