Rituál rušenia štátnych sviatkov a naša identita
V čase, keď sa rušia štátne sviatky, je zarážajúce, ako rýchlo začíname medzi sebou rozlišovať na základe náboženskej symboliky. Sedembolestná Panna Mária sa zdá byť akýmsi kritériom pre našu kultúrnu hodnotu, zatiaľ čo našu historickú identitu ignorujeme. Čudujeme sa, prečo politici nie sú schopní dopraviť nám pocit, že patríme do politického spoločenstva, keď ich snahy o konsolidáciu zahŕňajú elimináciu sviatkov, ktoré sú pre nás ako občanov dôležité.
Dejavé nie niektoré sviatky na úkor iných
V súčasnosti, akoby sme sa s radosťou rozlúčili s sviatkami, ktoré svedčia o našej identite, len aby sme zachovali dni, ktoré majú význam predovšetkým pre pútnikov. Čo je to za signál? Máme tolerovať prehlbovanie cirkevných rituálov a viedl by nás k chvíľkovému uspokojeniu namiesto konštruktívneho dialógu o našich dejinách?
Naša história ako nástroj selekcie
Každá zmena, ktorú chceme spraviť v otázke našich štátnych sviatkov, by mala reflektovať hodnoty našej identity a kultúry. Avšak, keď vidíme, že sú niektoré, ktoré sú pre nás ako občanov nezaujímavé a iné, s ktorými sa máme lúčiť, je jasné, že štátna suverenita ustupuje.
Symboly a realita
Ak sa pozrieme na realitu našich vzorcov správania, zdá sa, že niečo nie je v poriadku. Sviatok Sedembolestnej sa stáva symbolom, kým naša historická pamäť sa dostáva na vedľajšiu koľaj. Prečo sú dôležité náboženské kalendáre, zatiaľ čo historické momenty, ako je vznik Československa, tak rýchlo zabúdame?
Znepokojenie v hodnotách
Marginalizácia našich občianskych dejín a prehlbovanie cirkevného hodnotového systému nie sú ničím iným, než jasným signálom o zmene. Ak by sa mali štátne sviatky uchovávať, mali by sa chápať ako nástroje na budovanie občianskej identity, a nie ako náboženské dni bez širšieho kontextu.
Zdroj: komentare.sme.sk/c/23544325/solunski-bratia-nam-slovensko-nevybojovali.html
