OSN požaduje vyšetrovanie zásahov Iránu proti demonštrantom
Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu, v ktorej jednoznačne odsudzuje Irán za porušovanie ľudských práv a nariadila vyšetrovanie zásahov iránskych bezpečnostných zložiek voči protivládnym demonštrantom, počas ktorých prišlo o život tisíce ľudí. Tieto rozhodnutia sú akýmsi varovaním pred systematickým porušovaním práv obyvateľstva a naliehavou výzvou na zodpovednosť.
Na mimoriadnom zasadnutí Rady, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia krajín ako Británia, Nemecko, Island, Moldavsko a Severné Makedónia, hlasovalo 25 krajín za predĺženie mandátu nezávislých vyšetrovateľov, ktorí majú za úlohu zhromažďovať dôkazy potrebné na vyvodenie zodpovednosti za porušovanie práv v Iráne. Siedmim krajinám sa návrh nepáčil a 14 členov sa zdržalo hlasovania.
Islandský veľvyslanec Einar Gunnarsson podčiarkol neakceptovateľnosť atmosféry strachu a beztrestnosti, čo reflektuje krajinnú situáciu, kde zo strany štátu chýba pružná reakcia na obavy svojich občanov. „Obete a ich rodiny si zaslúžia pravdu a spravodlivosť,“ vyhlásil Gunnarsson, pričom zdôraznil dôležité posolstvo pre medzinárodnú komunitu, že potreba pobrať zodpovednosť za excesy voči pokojnejší občianskej vyjadrenosti je zásadná.
Rada taktiež rozhodla o predĺžení mandátu osobitného spravodajcu pre Irán o ďalší rok a o pokračovaní činnosti vyšetrovacej misie, ktorá bola zriadená po masových protestoch spojených so smrťou iránskej Kurdky Mahsy Amíníovej. Tieto protesty, ktoré zasiahli krajinu, nevytvorili len otázky o dodržiavaní ľudských práv, ale aj o tom, akým spôsobom reagujú iránske autority na nespokojnosť občanov.
Rezolúcia poverila vyšetrovací orgán preskúmaním „obvinení zo závažného porušovania a zneužívania ľudských práv v súvislosti s protestami“. Iránske úrady, ktoré kritizovali dokument ako „spolitizovaný“, sa odvolávali na vlastné mechanizmy na preskúmanie situácie a vyvodenie zodpovednosti za udalosti, ktoré vyvolali protesty. Podľa iránskeho ministra zahraničných vecí sa krajina proti vonkajšiemu zasahovaniu bráni svojim právom na samostatné rozhodovanie.
Rovnakým spôsobom iránske úrady zverejnili oficiálny počet obetí na protestoch, podľa ktorého malo prísť o život 3117 ľudí, z čoho 2427 boli civilisti a príslušníci bezpečnostných zložiek, zatiaľ čo zvyšok bol označený ako „teroristi“. Mnohé mimovládne organizácie avšak uvádzajú omnoho vyššie čísla obetí, pričom odhady hovoria o 5000 až 20-tisíc zabitých protestujúcich, čo podčiarkuje krízovú situáciu v krajine.
