Reforma národných parkov: Kritická analýza zonácií
Reforma národných parkov na Slovensku, ktorá bola iniciovaná vo vedení ministerstva životného prostredia Jánom Budajom, sa dostáva do finálnej fázy. Tento proces je kľúčový nielen pre získanie prístupových európskych fondov, ale predovšetkým pre zabezpečenie efektívnej správy a ochrany našich cenných prírodných území. Zosúladenie kompetencií medzi správami národných parkov totiž vyžaduje zásadné zmeny, ktoré doteraz nedostatočne pokrývali skutočné potreby ochrany prírody.
V súčasnosti už päť národných parkov prešlo procesom zonácie, avšak ikonické Tatranský národný park a Národný park Nízke Tatry, spolu s Malou Fatrou a Poloninami, stále čakajú na svoje schválenie. Prebiehajúca zmena v legislatíve však vyvoláva otázky o jej účinnosti a o tom, či sa pri podmienkach tvorby zonácií skutočne zohľadňovali hlasy a potreby kompetentných odborníkov.
Legislatívne zmeny a ich dôsledky
Navrhované zonácie prizvukujú potrebu vyššej legislatívnej ochrany prírodných území. Rozdelenie na zóny A až D, kde zóna A si vyžaduje najprísnejší stupeň ochrany, poskytuje rámec pre rozvoj činností v súlade s ekosystémovými potrebami. Avšak kritika na nedostatočné vyčleňovanie bezzásahových území a nerešpektovanie biotopov, ako je hlucháň horský, ešte umocňuje potrebu prehodnotiť aktuálne schválené zonácie.
Niektorí vlastníci pozemkov vyjadrili podporu zmenám s uvedomením si, že súčasne s ochranou prírody môžu čerpať kompenzácie za obmedzenia hospodárenia v týchto zónach. Otázne však ostáva, či sú existujúce zonácie v súlade s medzinárodnými štandardmi ochrany prírody a akú váhu má prispôsobenie sa historickému dedičstvu vo vzťahu k územiam.
Kritické faktory zonácií
V priebehu diskusií o reforme sa objavujú aj varovné signály o problémoch s nesprávnym vymedzením ekologicko-funkčných priestorov. Chybné priradenie týchto priestorov k rôznym spôsobom využívania krajiny vytvára komunikačné disonancie medzi odborníkmi a administratívou. Rozdrobenosť a nekompaktnosť zón, ktoré mnohokrát kopírujú hranice pozemkových parciel, môžu zaťažiť budúcu správu prírodných parkov.
Okrem toho je potrebné zdôrazniť aj fakt, že mnohé biodiverzitu bohaté lokality a významné biotopy sa nachádzajú mimo existujúcich jadrových zón. Ich zaradenie do správne stanovených zón je nevyhnutné, aby sa predišlo strate unikátneho prírodného odkazu Slovenska.
Záver: Smerovanie k efektívnej ochrane
Reforma národných parkov je kriticky dôležitou výzvou, ktorá si žiada komplexný prístup k ochrane našich prírodných hodnôt. Doterajšie pokračovanie zonácií a ich schvaľovanie musí zostať v zornom poli, aby sme mohli efektívne uchrániť prírodné dedičstvo pre budúce generácie. Súkromné a verejné subjekty musia spolupracovať na tom, aby sa jasne identifikovali oblasti s vysokou biodiverzitou a zabezpečila sa ich ochrana v legislatívnom rámci, ktorej výsledkom bude kvalitnejšie manažovanie a využívanie slovenských národných parkov.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/zonacie-narodnych-parkov-problematicke-dedicstvo
