Nepochopenie, zlý úmysel alebo sabotáž?
Je smutné, keď o zásadných otázkach rozhodujú ľudia, ktorí nemajú potrebné vedomosti alebo zručnosti. Tento jav môže mať katastrofálne následky pre ochranu našich národných parkov a prírodného dedičstva.
Osvietená časť spoločnosti chápe význam národných parkov a ochrany prírody už viac ako 150 rokov. Prvý národný park, Yellowstone, bol založený v roku 1872. Slovensko nezaostáva; koncept národných parkov tu existoval už v medzivojnovom období a Tatranský národný park bol vyhlásený v roku 1949, čo viedlo k prijatiu pokrokového zákona, ktorý posunul ochranu prírody na zodpovednosť odborníkov, prírodovedcov.
Tento zákon mal jednoznačne deklarovať, že ochrana prírody v národných parkoch musí mať prednosť pred inými záujmami. To však neznamená, že všetky ľudské aktivity sú vylúčené; musia byť však realizované s ohľadom na ochranu prírody. Dnešní činitelia ministerstva životného prostredia by si mali preštudovať tento zákon, aby sa riadili jeho princípmi pri spravovaní národných parkov, čo by malo predchádzať škodám na prírodnom bohatstve.
Žiaľ, súčasná prax ukazuje, že rozhodovanie bez odborných znalostí vedie k nezvratným škodám. A keď sa tie rozhodnutia robia so zlým úmyslom, situácia sa stáva ešte alarmujúcejšou. Najhoršie je, keď sú odborníci, ktorí rozumejú problematike, odstránení z rozhodovania, čo len prehlbuje nedôveru vo vedenie ministerstva.
Aj predchádzajúce vedenie malo svoje nedostatky, ale situácia sa neprijal za ideálnu ani pred príchodom súčasných správcov. Od roku 1989, hoci vznikli nové národné parky, tlak neštátnych vlastníkov si znovu vyžiadal svoju daň. Riešením by mali byť programy na vykupovanie pozemkov, čo však súčasní činitelia ministerstva odmietajú, a to isté je aj s cenou na ochranu prírody, ktorá je relatívna.
Ochrana národných parkov prináša nie len prírodné, ale aj kultúrne a ekonomické hodnoty. Aby sme to dosiahli, potrebujeme, aby všetky zúčastnené strany – štátne orgány, parlament a odborníci – začali konať s ohľadom na skutočné potreby ochrany prírody.
Situácia nie je beznádejne kritická. Ešte stále existuje priestor na nápravu. Implementáciou existujúcich zákonov a nasadením správnych odborníkov môžeme zachrániť naše národné parky a zabezpečiť, že budú chránené aj pre budúce generácie. Musíme však spolupracovať a počúvať názory vedcov, a posilniť kapacity a kompetencie správy národných parkov.
Je na ministerstve životného prostredia, aby sa vzchopilo a začalo konať. Ochrana slovenskej prírody je povinnosťou všetkých kompetentných, vrátane nás, občanov, ktorí to potrebujú a požadujú pre budúcnosť.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/nepochopenie-zly-umysel-alebo-sabotaz
