Energetická chudoba ohrozuje 12 percent slovenských domácností, v lete má problém až polovica
Energetickou chudobou je podľa údajov z roku 2024 ohrozená každá ôsma domácnosť na Slovensku, pričom tento problém nerieši ani dlhodobé plošné dotovanie cien energií. Vyplýva to zo štúdie Energetická chudoba 2026, ktorej autorkou je Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
V lete 2025 nedokázalo 49 percent opýtaných domácností dostatočne schladiť svoj domov, čo je tretí najhorší výsledok v Európe. Horšie sú na tom pri letnom chladení už len Poľsko s 52,1 percenta a Litva s 50,7 percenta. V južných a západných krajinách Európy uvádza tento problém v priemere 37 percent domácností, na severe 30 percent.
Najpočetnejšiu skupinu energeticky chudobných domácností tvoria mnohopočetné a viacgeneračné domácnosti, ktoré predstavujú 26,3 percenta. Často ide o domácnosti s viac ako desiatimi členmi, v ktorých žije 35,1 percenta všetkých ľudí zasiahnutých energetickou chudobou. Spolu s rodinami s nezaopatrenými deťmi a samoživiteľmi tvoria podstatnú väčšinu dotknutých domácností. Až polovica energeticky chudobných domácností žije na vidieku, kde prevládajú staršie a neobnovené rodinné domy.
Počet domácností ohrozených energetickou chudobou môže podľa projekcií postavených na demografickej prognóze Infostatu rásť. Kým v roku 2024 boli najzraniteľnejšie okresy južného a východného Slovenska, do roku 2040 sa očakáva nárast energetickej chudoby vo všetkých regiónoch. Dokupilová je však presvedčená, že tento vývoj sa dá zvrátiť, ak štát nastaví funkčné dotácie a domácnosti včas zateplia, vymenia okná, obnovia zdroj tepla, doplnia tienenie a úspornejšie spotrebiče.
Hĺbkové obnovy domov by podľa štúdie mali byť financované cez nenávratné príspevky v kombinácii s pôžičkami, v prípade zraniteľných skupín spojené aj s predfinancovaním. Štúdia tiež navrhuje, aby riešenie energetickej chudoby zastrešilo jedno ministerstvo a zároveň bola pomoc adresná vďaka prepojeniu registrov daňových úradov, Sociálnej poisťovne a katastra nehnuteľností. Do zákona by tiež mala pribudnúť kvantifikovateľná definícia založená na normatívnych nákladoch podľa technického stavu obydlia, počtu ľudí a podlahovej plochy.
Pomôcť by mali aj regionálne energetické poradne, terénna sociálna práca a dostupné nájomné bývanie najmä pre samoživiteľov a viacdetné rodiny. „Čím dlhšie sa však systémové reformy odkladajú, tým sú naliehavejšie,“ uviedla autorka štúdie.
Štúdia pracuje s rozšírenou definíciou energetickej chudoby. Zahŕňa domácnosti, ktorým po zaplatení energií nezostáva na dôstojné živobytie, aj takzvanú skrytú energetickú chudobu, keď nízkopríjmové domácnosti šetria na energiách na úkor zdravia a tepelného komfortu. Okrem tradičného ponímania energetickej chudoby spojeného s vykurovaním sa Dokupilová v štúdii samostatne venovala aj domácnostiam, ktoré sa nedokážu ochrániť pred letnými horúčavami.
Horúčavy najviac ohrozujú nízkopríjmové domácnosti, rodiny v prehrievajúcich sa bytoch, ľudí so srdcovo-cievnymi a dýchacími ochoreniami a ľudí, ktorí pracujú vonku, napríklad na stavbách či v poľnohospodárstve. „Na vine je urbanistické plánovanie, ktoré dodnes nepočíta s meniacou sa klímou, ale najmä nedostatočná kvalita našich budov. V lete sa prehrievajú a hromadia teplo. Riešenie je pritom podobné ako v zime. Kvalitná obnova budov chráni pred mrazom, aj pred extrémnou horúčavou,“ skonštatovala vedkyňa.
