Sme svedkami paradoxu
V politických kruhoch sa začína zjavovať hyena, ktorá sa oblieka do rúcha spravodlivosti. Kým úradníci a politici apelujú na transparentnosť a pravdu, sami sa prehŕňajú v intrigách, ktoré by aj Machiavelli priľadoval s desivým úžasom. Pripomeňme si, že najväčšie sily na scéne umne manipulujú s informáciami, pričom už len ich pohľad na svet je pre nás obyčajných smrteľníkov skôr tragikomédiou.
Kde je spravodlivosť?
Cynizmus najvyšších predstaviteľov krajiny je dnes už tak bežný, že sa zdá, ako by sa stal normou. Robert Fico, vnímaný ako líder v oblasti chaosu, sa zatiaľ snaží vykresliť iných ako búrlivé aktéry, hoci sám patrí medzi jastrabov. Keď sa mu hodí, objavuje vzácne morálne zásady, ktoré doteraz zostávali v ústraní. Práve to je cynické – zakrývanie vlastných prehreškov obvineniami iných, vždy v momente, keď sa mu to zdá vhodné.
Veľvyslanci a Ústavný súd
Nie je prekvapujúce, že diplomatické kontakty, ako tie medzi veľvyslancami Francúzska a Británie a naším Ústavným súdom, sú chápané ako zásah do nášho vnútorného života. Ale pristavme sa na moment. Kto tu vlastne ťahá za nitky a na koho strane stojí zodpovednosť? Zostáva len rozumieť, prečo sa všetko odrazuje od priameho jednania a prečo sú zmeny zamieňané za pomstychtivé činy. Každý z nás je herec v tomto absurdnom divadle a väčšina nedostala ani skript.
Odkaz v chaose
Demokracia, ako sme ju poznali, sa zdá byť na pokraji vymretia, keď sa mocní snažia manipulovať skutočnosťami a orientovať to na vlastnú výhodu. Ak si uvedomíme túto bezradnosť, je jasné, že odpoveď na to hľadá aj široká verejnosť. Roztvorené dvere na politiku dávajú priestor aj takýmto hororovým scenárom, no miera ľahostajnosti nám nedovolí to vidieť jasne. Každý z nás by sa mal zamyslieť, ako sme sa dostali do tejto situácie a prečo nie sme schopní vyviesť sa z tohto bludiska. Prichádza čas predaja duše a my sa stávame len divákmi.
Sursa: komentare.sme.sk/c/23525229/cynicka-obluda-uradnici-a-velvyslanci.html
