Ty si nikdy na nikoho nedonášal? Máš to ľahšie, žiješ v demokracii
Nesloboda sa nevracia naraz. Najskôr nás presvedčia, že je normálna. Komunistická strana Slovenska môže svoje myšlienky šíriť aj naďalej.
Súdružka učiteľka vyvolala pred tabuľu piatich žiakov, medzi nimi aj kamarátku Heni. Z nástenky strhávala fotky detí v pionierskej rovnošate a povedala im, že si nezaslúžia byť pioniermi. „Namiesto pionierskej šatky ste si na krk zavesili krížik,“ povedala a dodala, že keby fotky nechala na nástenke, bolo by to, akoby medzi nás vyvesila nahých anjelov.
Na druhý deň k nám prišiel pán v obleku, rozdal nám lízanky a rozprával, že keď budeme dospelí, rakety budú navštevovať iné planéty, ale na to sa musíme učiť a nie modliť v kostoloch. Povedal aj to, že do kostola chodia len starí a zaostalí ľudia. Mama mi potom vysvetlila, že Heni chodila na náboženstvo a pripravovala sa na sväté prijímanie, a poprosila ma, aby som to so súdružkou učiteľkou ešte chvíľu vydržala.
Ako pionieri sme sa naučili, že súdružka učiteľka sa dozvie, ak robíme veci, ktoré nie sú hodné našej červenej šatky. Deti škole pravdepodobne niekto nahlásil. Niekto, koho komunisti možno prichytili práve v tom kostole a potom ho vydierali, že nebude mať problémy v práci a jeho deti budú mať nejakú budúcnosť, ak pomôže vystopovať ďalších užívateľov opiátu náboženstva. Toto bol najľahší spôsob, ako aj bežným ľuďom mohol režim pripomínať, kde má ich sloboda hranice.
Pár rokov neskôr sa po prázdninách nevrátil do školy môj kamarát Géza. Chodili sme spolu do školy od prvej triedy a naši rodičia boli rodinní priatelia. Emigrovali. V škole nám jeho odchod oznámila učiteľka a povedala, že sa o ňom už nebudeme rozprávať. Moji rodičia museli o Gézovom úteku na Západ hovoriť na výsluchu. Pýtali sa ich, či o plánoch svojich priateľov tušili, či im niečo zanechali, s kým sa stýkali, či máme rodinu v zahraničí, a či je nám jasné, aké sú naše povinnosti.
Pár mesiacov po úteku ma súdružka učiteľka zavolala nabok, že jeden pán mi položí pár otázok, ale nemusím mu odpovedať, stačí, ak poviem, že nič neviem. Pýtal sa ma, či mi Géza nechýba a či sme od neho nedostali nejakú peknú pohľadnicu. Bála som sa, že príde pohľadnica a ten nepríjemný človek sa na ňu opýta, a že ublížim svojim rodičom, ak mu nezaklamem.
Skazenosť a nákazlivosť komunistického režimu spočívala v tom, že okruh spolupáchateľov bol nesmierne široký. Neexistovalo príliš malé mesto ani dostatočne zašitá dedina, aby sa v nej nenašiel niekto, kto spolupracoval s režimom. Na každom pracovisku, v každom obchode, v krčmách, autobusoch či u lekára mohol byť niekto, kto chcel alebo musel mať nastražené ucho.
Bývalý disident Miklós Haraszti vysvetľuje, že komunistické zlo nie je jednofarebné a má všetky odtiene sivej až po najčernejšiu. Ľudia si mylne mysleli, že informáciami pre tajných si kupujú slobodu, lenže v skutočnosti si budovali vlastné väzenie. Haraszti zistil, že jeho priateľ naňho donáša. Dal mu päť minút, aby sa priznal. Priateľ sa priznal, že ho predvolali pod zámienkou dopravnej nehody a povedali mu, že Miklós je blázon a treba ho chrániť, pretože sa vydal zlou cestou, a že im s tým má pomôcť. Ponúkli mu štipendium a nechali ho polhodinu samého v miestnosti, aby si rozmyslel, či to podpíše. Podpísal.
Jeden z nedocenených darov slobody je to, že dnes nie sme masovo vystavení takýmto skúškam. Testy nášho charakteru nevyplývajú priamo z režimu, máme väčšiu voľnosť rozhodnúť sa, či budeme so zlom kolaborovať alebo radšej konať správne a morálne. Najnebezpečnejšia je však strata pamäti alebo nevedomosť, keď politici klamú o tomto období alebo naznačujú, že rozdiel medzi komunizmom a demokraciou je zanedbateľný. Že by sa niektoré výdobytky režimu, vláda jednej strany, cenzúra či štátna propaganda, dali pokojne zabudovať aj do demokratického zriadenia.
Ak ďalšie generácie nebudú chápať, v čom bol komunistický režim obludný, ako korumpoval a aké trvalé následky zanechával, ako budú schopné vyhmatať jeho preživšie formy a spozornieť, keď im novodobí agenti starého režimu siahajú na slobodu? Ak nepochopia, že spomienky na šťastné detstvo ich rodičov nevymažú neslobodu.


