Tancer: Vysokoškoláci študujú popri práci. Povedať, že sú pasívni, nestačí, treba ich pochopiť
Vysokoškolskí študenti na Univerzite Komenského čoraz viac využívajú psychologickú poradňu. Trpia úzkosťami, stresom, tlakom na výkon a pocitom izolácie. Uviedol to Jozef Tancer, germanista a donedávna prorektor Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy, ktorý minulý týždeň neúspešne kandidoval na funkciu rektora.
Podľa Tancera sa dnešný vysokoškolák výrazne odlišuje od predchádzajúcich generácií. Kým staršie ročníky pracovali popri štúdiu, dnešní študenti často študujú popri práci. Veľkú časť svojho sociálneho života trávia inde ako na univerzite alebo na internátoch, kde predtým fungovali krúžky a budovala sa komunita.
„Majú obrovské množstvo informácií, ktoré sme my nemali. Viac exemplárov učebníc aj všetky možné pdf na webe, nemusia teda sedieť v knižnici a robiť si poznámky. Čo ale neznamená, že čítajú viac, ako sme čítali my,“ povedal Tancer.
Študenti sú podľa neho vďaka rodine a programu Erasmus scestovaní a stali sa z nich globálni občania. Na druhej strane však veľa energie minú na organizáciu vlastného života, ktorý bol pre predchádzajúce generácie jednoduchší. Mnohí z nich uprednostňujú prenájom garsónky pred internátom.
Práve sociálne siete a množstvo komunikačných prostriedkov podľa Tancera študentov triešti a vzďaľuje od seba. Často prichádzajú na prednášky sami alebo sedia sami v jedálni. To podľa neho súvisí aj s tým, že sa nevedia zorganizovať a žiť spolu.
Pokiaľ ide o duševné zdravie študentov, Tancer uvádza, že o ňom vedia málo, no nie je veľmi dobré. Počet tých, ktorí sa obracajú na psychologickú poradňu, rastie. Študent v nej dostane termín relatívne rýchlo, do troch týždňov. Trápia ho pocity izolácie, úzkosti, otázky sebaobrazu, tlak na výkon a problémy s adaptáciou na vysokú školu.
„My učitelia to nie vždy, žiaľ, dokážeme zachytiť. O to viac by sa nám zišli študentskí tútori, ktorí by mladších kolegov sprevádzali pri príchode na univerzitu a pomáhali im zorientovať sa v novom prostredí, v novom živote,“ povedal Tancer.
Dodal, že by bol rád, keby sa univerzita pýtala aj na duševné zdravie učiteľov. Tí podľa neho po korone trpeli sociálnou izoláciou a stresom. Museli úplne inak učiť, ako boli zvyknutí, a nevedeli, kto ich na druhej strane online výučby počúva. Po návrate do školy videli, že medzi nimi a študentmi je už úplne iná dynamika, a nemali sa s kým o tom porozprávať.
„Kým medzi študentmi sa pravidelne robili prieskumy, ako sa majú, nás sa nikto nepýtal, či nepotrebujeme pomoc,“ uviedol Tancer s tým, že učitelia nemajú dostatočné podmienky ani kompetencie na to, aby pomáhali študentom s psychickými problémami. Často sa o nich dozvedia až vtedy, keď nastane konfliktná situácia.
Napriek úzkostiam, ktorými študenti trpia, sa podľa Tancera nájdu aj angažovaní študenti organizovaní v akademickej samospráve alebo v Študentskej rade vysokých škôl. Tí sa občas vyjadrujú aj k veciam, ktoré presahujú život univerzity.
„To sú však len formalizované spôsoby angažovania. Čo mne chýba, to je živá diskusia. Lebo všeobecná angažovanosť, tá vzniká až opakovaním praxe. A ešte som nespozoroval, že by sa stala návykom,“ uzavrel Tancer.
