Po sedemročnej pauze sa Beck vracia s albumom Ride Lonesome
Hudobník, producent a kultúrny publicista Robert Pospiš hodnotí nový album amerického hudobníka Becka.
Neuchopiteľný. Prívlastok, ktorý sa v hudobnom priemysle v posledných rokoch používa stále menej. Mainstream potrebuje istoty. Podobné postupy, zvuky aj témy. Populárna hudba vytlačila názor. Napriek mimoriadne napätej situácii na svetovej politickej scéne stoja autori hitov bokom. Život ide ďalej, rozprávajme o tom príjemnom. Je to zvláštne a zradné pravidlo úspechu.
Beck David Hansen, známy pod umeleckou prezývkou Beck, ho však vždy ignoroval. Už len samotný fakt, že jeho najväčším hitom je skladba Loser, hovorí sám za seba. „Som niktoš, zlatko, tak prečo ma nezabiješ?“ spieval v roku 1993. Po štyroch desaťročiach na scéne nestratil odvahu experimentovať ani originálnu poetiku. Potvrdzuje to aj najnovší album Ride Lonesome.
Jazdiť osamote. Už zo samotného názvu novinky je jasné, že americký hudobník má za sebou náročné obdobie. Rozvod, strata rodinného prostredia. Beck prežíval ťažkú osobnú krízu a výsledkom bola najdlhšia pauza medzi štúdiovými albumami. Novú nahrávku nevydal dlhých sedem rokov. Ride Lonesome je návratom v mnohých ohľadoch. Výrazný hudobník svojej generácie sa po experimentovaní s elektronikou a rytmami opäť predstavuje ako pesničkár. Opäť zavolal spoluhráčov z výborných albumov Mutations, Sea Change a Morning Phase. Ide o hudobníkov, ktorí rozumejú akustickým nástrojom a americkej pesničkárskej histórii. Novinku navyše mixoval Nigel Godrich, jeden z najuznávanejších odborníkov na originálne zvukové prostredie. Dlhoročný spolupracovník skupín Radiohead, Arcade Fire, Air, ale aj Paula McCartneyho dokáže vytvoriť unikátny poslucháčsky priestor. S Beckom Godricha spája hneď niekoľko vydarených albumov a ten najnovší v ničom nezaostáva.
„Musíš jazdiť osamote, musíš skúsiť nájsť cestu, musíš vyplakať celú rieku a ísť po nej až domov. Sám,“ spieva v titulnej piesni päťdesiatšesťročný držiteľ ôsmich cien Grammy. To rozhodne neznie ako triumfálny comeback veľkého suveréna. Beck chcel nahrať osobný album s atmosférou, ktorú si zapamätáte. Nahrávalo sa v hollywoodskych United Studios bez akéhokoľvek tlaku. Je to dôležitá poznámka, pretože čas hrá v prípade novinky Ride Lonesome dôležitú úlohu. Dvanásť skladieb, štyridsaťosem minút hudby. Ak by ste medzi nimi hľadali jasný hit, ste na zlej adrese. Beckov pätnásty štúdiový album pripomína analýzu zraneného vnútra. Bez agresívnych motívov, dynamických extrémov a spevavých refrénov. Nie je to počúvanie pre každého. Nahrávka na špecifickú náladu. Ak nie ste naladení na pomalé rozvíjanie gitarových plôch a navrstvených vokálov, siahnite radšej po niektorom z Beckových starších albumov.
Jedna coververzia, jedenásť autorských skladieb. S výnimkou piesne If You Don’t Know What Love Is ide o silný autobiografický materiál. Run Away, Failed Words, Bleed, For Your Love, It Ends Right Here. Názvy, ktoré pripomínajú kapitoly z denníka. Beck sa spolieha na poslucháčovo porozumenie. Ráta s tým, že s ním prejde kus jeho cesty. „Chcem vrátiť svet späť a priviesť ťa naspäť ku mne. Zatiaľ čo stúpaš k svojmu obzoru. Ona je preč,“ spieva v skladbe Failed Words. Slová sú na Ride Lonesome dôležité, veľmi dôležité. Hudba otvára širší obzor, v ktorom môžu zasvietiť s krehkou jasnosťou.
Pri druhom počúvaní začnete chápať Beckovu potrebu rozprávať o období, ktorým prešiel. Iba tak sa totiž môže vrátiť naspäť na svoju cestu hľadača nového. Vyrovnať sa s ukončením a pokračovať. Znie to ako banálna úloha, no vo vnútornom svete citlivého umelca išlo o mimoriadne zásadný prerod. Na Ride Lonesome sa Beck pokúša premeniť smútok na novú formu krásy. Robí to s veľkou jemnosťou a citom pre atmosféru. Zohratosť kapely je v takomto prípade absolútnou nevyhnutnosťou. Iba vďaka nej dostávajú skladby ľahkosť, ktorá sa nedá predstierať. Ride Lonesome je aj vďaka nej veľkým poslucháčskym zážitkom.
Pomalý pohyb, súmrak, Mojave, akustika, tranz zvuku a emócií. Týmito slovami opísal v nedávnom rozhovore album Ride Lonesome samotný Beck. Poslucháč ich môže použiť ako nenápadné pomôcky k podstate skladieb. Sú to výjavy z hudobníkovho podvedomia. Fragmenty, ktoré v ňom zostali po ťaživých rokoch. Po nevyhnutnej pauze nám ich ponúka v balení mimoriadne osobnej nahrávky. „Nepamätáš si na zhasínajúce svetlo? Keď nad našou láskou zapadlo slnko a my sme zamierili do noci. Bez rozlúčky. Za hranicu svetla,“ spieva Beck v záverečnej skladbe albumu. Je to stále on. Pesničkár s unikátnym citom zachytiť neuchopiteľné. Vzácny tvorca emocionálnej hudby bez stopy gýča. Ak hľadáte autentickú hudobnú krásu so slovami, ktoré nemajú slúžiť iba ako výplň medzi spevavými refrénmi, neváhajte. Ride Lonesome je nenápadným klenotom hudobného roka 2026.
