Slovenský podnikateľ roka sa chválil, že neprehráva. Zanechal za sebou miliónové dlhy
Písal sa rok 2013 a podnikateľ Vladimír Levársky mal viacero dôvodov na úsmev. Čerstvý laureát ocenenia Podnikateľ roka vtedy ešte netušil, že je na pomyselnom vrchole. Príbeh jeho spoločnosti OMS v tomto roku napísal poslednú kapitolu. Výrobca svietidiel, ktorý dodával produkty do vyše 120 krajín sveta, skrachoval. A s ním aj aura úspešného podnikateľa. Dlhy firmy sa pritom počítajú na milióny eur.
Príbeh Vladimíra Levárskeho odštartoval pomerne nenápadne. Po tom, ako vyštudoval prírodné vedy na Univerzite Komenského v Bratislave, začal učiť matematiku a zemepis na gymnáziu v Senici.
V povolaní učiteľa sa však nevidel. „Bol som totálne motivovaný, kupoval som si zahraničné ekonomické časopisy a prekladal si ich. Ten ‚niekto‘, kto nado mnou držal ochrannú ruku, ma doviedol na cestu – Johny, toto bude tvoj džob. Som veriaci a veľa vecí si viem vymodliť. Vždy dostanem nejakú esemesku zhora,“ vysvetľoval Levársky v roku 2009 pre Hospodárske noviny.
Ako vtedy tvrdil, mal vlastnosti, ktorými disponujú víťazné typy. „Už ako hráč som to mal v sebe, nikdy som neprehrával, bol som ten, čo za dvadsať minút rozhodol zápas. Rád rozdávam energiu a nikdy ju neberiem. Šport ma pripravil na biznis. Ale je to aj o selfmanažmente a sile vnútra. Dokážem nejesť, nepiť, nespať, dokážem sa totálne manažovať,“ presviedčal.
Do podnikania sa pustil v roku 1991, keď spolu s dvoma partnermi založili firmu, ktorá dovážala svietidlá z Talianska. Keď sa Levársky vnútorne presvedčil, že by svietidlá mohol vyrábať na Slovensku, a to lacnejšie, rozhodol sa v roku 1995 založiť vlastnú firmu. Jej názov, OMS, vznikol ako skratka pre „obchodno-marketingovú spoločnosť“.
Levárskeho firma sa spočiatku orientovala na Východ. V Rusku síce ťažila z malej konkurencie, v deväťdesiatych rokoch však krajina prežívala krízu. Podnikateľ zo Záhoria tak prehodnotil stratégiu a začal expandovať na Západ. Levársky sa mohol pochváliť napríklad tým, že jeho firma zabezpečila osvetlenie pre štadión anglického futbalového klubu Tottenham Hotspur.
Na prelome tisícročí sa už Levársky mohol štylizovať do pozície úspešného podnikateľa. A podobne ako iní úspešní biznismeni angažoval sa aj v športe. Ako priznal, robil to pre imidž.
Levársky sponzoroval senický ženský volejbal a nalial peniaze aj do dostihov, no médiá si ho najviac všimli ako majiteľa futbalového klubu. FK Senica sa dokonca dostala do prvej ligy, hoci nie vďaka svojej činnosti, ale preto, že Levársky kúpil od veľkopodnikateľa Ivana Kmotríka licenciu Interu Bratislava.
Kmotrík mal v Levárskeho príbehu dôležité miesto aj neskôr. V roku 2017 sa jeho skupina Grafobal Group stala väčšinovým majiteľom spoločnosti OMS.
To už Levárskeho firma mala za sebou pomerne neúspešné obdobie. Od roku 2013 jej klesali tržby, o rok neskôr vykázala stratu 5,3 milióna eur a trend sa ani neskôr nezmenil.
Na hospodárenie OMS ešte v roku 2014 upozornil aj audítor: „Spoločnosť vykazuje vedľajšie činnosti nesúvisiace s predmetom činnosti a mala by sa venovať zefektívneniu vynakladania týchto nákladov.“
Čo malo byť Kmotríkovým cieľom vo vlastníckej štruktúre OMS, nebolo jasné. Levársky nové spojenectvo nekomentoval. Urobil tak až o sedem rokov neskôr, keď sa opäť stal väčšinovým vlastníkom spoločnosti.


