Brazílski investori prijali Lulovo znovuzvolenie so zdesením
Berlínsky múr ešte stál, keď Luiz Inácio Lula da Silva v roku 1989 prvýkrát kandidoval na brazílskeho prezidenta. Už vtedy bol najznámejším odborovým predákom v krajine a skončil druhý. Odvtedy kandidoval ešte šesťkrát, štyrikrát zvíťazil, dvanásť rokov strávil v prezidentskom paláci a dva roky vo väzení za korupciu.
V minulomesačných voľbách všetkých ohromil víťazstvom, ktoré vybojoval, hoci väčšinu času zaostával. Investori naň zareagovali masívnym výpredajom akcií, dlhopisov aj meny. Je to zvláštny kontrast s Lulovým prvým víťazstvom v roku 2002, keď trhy zachvátila panika z predstavy ľavičiara pri moci, no nasledovalo desaťročie nepretržitého rastu. Index Bovespa v nasledujúcich piatich rokoch vzrástol v dolárovom vyjadrení o 1500 percent.
Lulovo víťazstvo v druhom kole bolo veľkým prekvapením, lebo v prvom kole skončil druhý. Trhy dávali Fláviovi Bolsonarovi, synovi bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, až 80-percentnú šancu na výhru. Lula ho však predstihol a zvíťazil o tri percentá hlasov. Bolsonaro, ktorý čelí vyšetrovaniu, vzápätí ušiel z krajiny do Miami.
Politológ Alberto Carlos Almeida označuje tieto voľby za výnimku, keďže o výsledku rozhodla až kampaň medzi oboma kolami. Prvé kolo bolo referendom o Lulovi, druhé sa zmenilo na referendum o Bolsonarovi. Jeho najkatastrofálnejšou chybou bola televízna debata, keď Lulovi, ktorý v sedemnástich prišiel pri úraze v továrni o prst, posmešne povedal „deväťprstý“. Lula mu odvetil, že nedovolí, aby si z jeho zranenia robil žarty podvodník, ktorý v živote neodpracoval ani deň.
Výpredaj bol taký tvrdý preto, že investičná komunita v São Paule Lulu prestala zbožňovať. V roku 2002 mala Brazília primárny rozpočtový prebytok, dnes má deficit. Dlh vtedy predstavoval 60 percent HDP, no podľa Medzinárodného menového fondu smeruje do konca desaťročia k sto percentám. Inflácia momentálne dosahuje 4,6 percenta. Výdavky, ktoré štátu ukladá ústava z roku 1988, dnes tvoria približne 90 percent vládneho rozpočtu. Približne 30 percent disponibilných príjmov odchádza na úroky.
V São Paule sa šíri obava, že Lula nikdy nemal rád rokovania s kapitálovými trhmi a teraz by mohol skutočne veriť, že sa bez nich zaobíde. Trhy zažili druhý výpredaj po správach, že sa stretne s ekonómom, ktorý presadzuje znižovanie úrokových sadzieb ako nástroj boja proti inflácii. Ak by sa Lula pokúsil o niečo takto neortodoxné, rýchlo by to viedlo k totálnej kríze.
Pravdepodobnejším scenárom je, že sa bude naďalej krútiť. Ekonomika rástla dvadsať štvrťrokov po sebe, no na budúci rok sa očakáva jej pokles, ktorý splátky dlhu ešte zvýši. Zostáva tak dilema, ktorá bude Brazíliu sprevádzať počas nasledujúcich štyroch rokov. Rozsah tohto prekvapenia mu môže dodať toľko sebavedomia, že stratí úsudok, vďaka ktorému zostáva už štyri desaťročia kľúčovou postavou brazílskej politiky.


