Výtlak na sociálnych sieťach už nemusí stačiť. Ako môžu uspieť strany, ktoré vznikajú krátko pred voľbami
Borisovi Kollárovi stačilo k úspechu vo voľbách niekoľko mesiacov, Sulík zasa pochopil silu sociálnych sietí.
Nedávno ohlásený politický projekt bývalého ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, spojenectvo Borisa Kollára a Richarda Sulíka zo septembra tohto roka, či strana Ľudskosť a Prosperita, za ktorou stojí bývalý europoslanec za Smer Boris Zala.
Počas posledného roka či dokonca posledných niekoľkých mesiacov pred každými parlamentnými voľbami vznikajú nové politické subjekty, často s veľkolepou kampaňou a veľkými ambíciami. No za posledných 16 rokov sa podarilo uspieť len trom takýmto stranám: SaS, Sme rodina a Za ľudí.
Denník SME zisťoval, čo spája strany, ktoré dokázali uspieť v takom krátkom období v parlamentných voľbách, aj to, ktoré súčasné strany môžu nové politické subjekty ohroziť.
„V minulosti sa stalo, že strany, ktoré vznikli aj krátko pred voľbami, uspeli. Boli tam však splnené dve podmienky. V tom čase bolo dosť nespokojných voličov s vtedajšou ponukou, čiže bol po nových stranách dopyt. Zároveň išlo o strany s predstaviteľmi, ktorí sa vedeli dostať do médií,“ hovorí analytik Václav Hřích z agentúry AKO.
Ak má niekto zo vznikajúcich strán reálnu šancu uspieť v budúcoročných parlamentných voľbách, tak je to Tomáš Taraba so svojou stranou, myslí si analytik Mikuláš Hanes z prieskumnej agentúry NMS Market Research.
Už dlhšie sa špekuluje, že k Tarabovi sa pridá aj súčasný minister investícií Samuel Migaľ. Ten v prvej polovici septembra priznal, že s Tarabom majú spoločné témy a rozprávali sa o možnom zrušení ministerstva investícií, ktoré vedie.
Na piatkovej tlačovej besede k inej téme Migaľ opätovne priznal, že s Tarabom sa rozprávajú. „Máme spoločné politické prieniky, ale v tejto chvíli nie je dôvod, aby som tu oznamoval nejaké spájanie do jednej politickej strany. Máme veľa spoločných názorov na fungovanie alebo nefungovanie v tejto krajine. Verím, že raz to príde, ale v tejto chvíli to nie je otázka dňa,“ povedal Migaľ.
Taraba ohlásil vznik nového politického projektu Taraba – Rozvoj Slovenska 13. októbra po boku odídenca z Hlasu a poslanca Petra Slyška, právnika Mareka Géciho, ktorý v minulosti pôsobil v krajne pravicovej Republike, či bývalého riaditeľa Vodohospodárskej výstavby Petra Moldu, s ktorým na ministerstve životného prostredia úzko spolupracoval.
K odvolanému ministrovi životného prostredia Tarabovi sa v utorok pridal aj poslanec Roman Malatinec, ktorý svojím odchodom od huliakovcov spôsobil stratu koaličnej väčšiny v parlamente.
Taraba už v minulosti jednu stranu viedol, ale nikdy sa do parlamentu nedostala a ani na jej volebnej listine nekandidoval. Ide o stranu Kresťanská demokracia – Život a prosperita, ktorá sa v roku 2021 premenovala na Život – národná strana. Taraba bol jej predsedom od roku 2019. Do parlamentu sa však po voľbách 2020 dostal na kandidátke extrémistickej ĽSNS, v posledných voľbách 2023 zasa kandidoval za SNS ako nestraník. Krátko pred nimi sa predsedníctva v strane Život vzdal.
„Taraba začínal výtlakom na sociálnych sieťach a čo sa týka strany Život, tam chcel preniesť svoj osobný výtlak. Určite si spomíname na jeho konflikt s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorý sa udial práve cez sociálne siete, kde bol už vtedy dosť silný,“ pripomína Hřích.
