Vojnový rozpočet a rast miezd
Ruské ministerstvo financií zverejnilo návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Výdavky na obranu v ňom narastú o viac ako štvrtinu. Podľa hlavnej ekonómky pre rozvíjajúce sa trhy konzultačnej spoločnosti Oxford Economics Tatiany Orlovej to naznačuje, že Rusko sa nechystá na mier, ale na pokračovanie vojny.
„Keď dávate 6,9 percenta HDP na vojenské výdavky, hovoríme o vojnovom rozpočte,“ uviedla Orlova, ktorá sa špecializuje na Rusko a postsovietsky priestor. Výdavky na armádu sú podľa nej vysoké v porovnaní s pôvodným plánom 5,3 percenta HDP z konca minulého roka.
Odolná ekonomika a sankcie
Ekonómka upozorňuje, že Rusko už nie je len obrovská čerpačka, pretože jeho závislosť od vývozu energií sa výrazne znížila. „Rusko má obrovskú digitálnu ekonomiku a služby. Ekonomika je oveľa lepšie diverzifikovaná, než si ekonómovia myslia,“ tvrdí Orlova.
Priznáva zároveň, že nie všetky sankcie proti Rusku fungujú. „Kanály, cez ktoré krajiny zvyčajne utŕžia obrovské otrasy a skolabujú, v Rusku nefungujú. Netvrdím, že je imúnne, to určite nie, ale bolo na to pripravené,“ vysvetlila.
Dane a ich dosah
V rozpočte sa podľa Orlovej dotknú vyššie dane skôr majetnejších vrstiev. Pripomína, že polovica Rusov nemá žiadne úspory, takže dane z pasívnych príjmov, ako sú podielové fondy, sa ich netýkajú. Zvýšenie daní z dividendových príjmov podľa nej pocítia akcionári ruských spoločností, ktorých počet rastie. Napríklad Sberbank má 2,4 milióna individuálnych akcionárov a približne šesť miliónov Rusov aktívne používa maklérske účty.
Náklady na energie a bývanie vzrástli od októbra. Ruský štatistický úrad podľa Orlovej zverejnil týždenné údaje o inflácii s výrazným nárastom, ktorý odrážal októbrové zvyšovanie regulovaných cien. Nárasty sa v jednotlivých regiónoch líšia, v niektorých oblastiach bolo zvýšenie vyššie než 9,9 percenta. „Určite to pocítia všetci Rusi bez výnimky,“ dodala ekonómka.
Oligarchovia a Putin
Daň z neočakávaných ziskov pre metalurgické a ťažobné spoločnosti podľa Orlovej zasiahne oligarchov len ako akcionárov, ktorí dostanú menšie dividendy. Zdôrazňuje, že oligarchovia nemajú vplyv na Putina. „Oligarchovia sú mu úplne podriadení. Je to jednostranný vzťah a Putin má nad nimi úplnú kontrolu. Občas urobí takú šou, že niektorého z nich bezdôvodne zatkne, len aby ostatných udržal poslušných,“ uviedla.
Prognózy a štatistiky
Vládne prognózy rastu sú podľa Orlovej čiastočne realistické, čiastočne optimistické. Odhad rastu o 0,6 percenta HDP na tento rok považuje za realistický, prognózy 1,4 percenta na budúci rok a 1,9 percenta na rok 2028 za veľmi optimistické. Oxford Economics predpovedá rast ruského HDP na budúci rok 0,9 percenta a na rok 2028 jedno percento.
Pri inflácii vidí centrálna banka budúcoročnú infláciu na úrovni štyroch percent, čo je podľa Orlovej takisto veľmi optimistické. Oxford Economics predpovedá priemernú infláciu na budúci rok 6,6 percenta a v roku 2028 na úrovni 7,2 percenta. „Vojna totiž neustále generuje otrasy, ktoré nedovoľujú inflácii klesnúť na cieľové hodnoty,“ vysvetlila.
Prognózy nemôžu byť podľa nej falošné, môžu byť iba príliš optimistické alebo pesimistické. Štatistiky však falošné byť môžu. „V Rusku to funguje tak, že sa nezverejňujú štatistiky, ktoré zverejniť nechcú,“ uviedla.
Trh práce a služby
Trh práce v Rusku je extrémne napätý a mzdy v obrannom priemysle rastú rýchlejšie než produktivita práce. Podľa Orlovej to vytvára silnú konkurenciu o kvalifikovanú pracovnú silu. „Ak si chcete napríklad nájsť kvalifikovaného zvárača v Rusku, musíte mu zaplatiť plat zodpovedajúci západným štandardom,“ povedala. Títo ľudia zrazu zarábajú oveľa viac ako pred vojnou a vytvárajú dodatočný dopyt po službách. „V malých ruských mestách začali počas vojny vyrastať fitnescentrá a kozmetické salóny,“ dodala. Vyšší disponibilný príjem majú aj rodiny vojakov, ktoré dostávajú odmeny za podpis zmluvy s armádou a žold.
Dlh a úspory
Pomer ruského dlhu k HDP zostáva na západné pomery nízky. V dlhodobom horizonte to podľa Orlovej problém bude, v súčasnosti je to však výhoda a jeden z dôvodov, prečo vojna stále pokračuje. Ruská vláda si požičiava len toľko, koľko potrebuje, a peniaze dokáže nájsť na domácom trhu. Väčšinu ruského dlhu kupujú lokálne banky, ktoré na to majú peniaze, pretože základná úroková sadzba je stále dosť vysoká.
Ruská stredná vrstva pred zavedením sankcií rada držala úspory v zahraničí. Ľudia to podľa Orlovej robia aj teraz, populárne sú kryptomenové prevody a mnohí si držia peniaze v Kirgizsku či Gruzínsku. Na druhej strane je výhodné nechať si ruble v Rusku, keď sú úrokové sadzby na vkladoch vysoké. „Na vrchole ste mohli na sporiacom účte získať 20 percent ročne, teraz je to okolo 10 až 12 percent,“ uviedla.
Orlova patrí medzi ekonómov, ktorí v určitom bode očakávali recesiu, no tá nikdy neprišla. Dôvodom, prečo k nej nedošlo, je podľa nej silný domáci dopyt domácností.
