Rozmanitosť opozičných štýlov je v poriadku
Ficova politika je škodlivá tak mnohorakými spôsobmi, že aj reakcia je nevyhnutne rozmanitá.
Obrazy z opozičného sveta sú naozaj pestrofarebné: obsahujú emotívneho Hlinu, progresívne aktivistky na strane rovnosti a menšinových práv, saskárskych kritikov rozpočtových kiksov aj Matovičove verejné provokácie, pri ktorých sa hlavná hviezda nezamýšľa nad vekom poslucháčov.
KDH „hrá formu” – kazatelia mravnosti chcú byť slušnejší ako všetci ostatní, a tak sú pobúrení zo sloganov o ficovskej mafii a žiadajú od ostatných rešpekt a dôstojnosť.
Racionálni ekonómovia s kalkulačkou v ruke neznášajú krik. A zase tí druhí považujú príliš slušných opozičníkov za slabochov a neschopákov, ktorí nikdy neprispejú k Ficovej porážke. Progresívci s útrpným súcitom sledujú konzervatívcov a tí sa zaprisahajú, že ani Ficov odchod do zabudnutia nesmie byť dôležitejší ako obrana pravých hodnôt.
Psychológovia v tom majú jasno. Chce to zladiť jin a jang, ženský a mužský princíp, planétu rozumu a vášní, čísla a pocity, alfasamcov a pokorných pracantov. Prepojiť svety tak, aby výsledok bol komplexný.
Niečo na tom bude. Súčasná slovenská opozícia sa dnes konfrontuje so zneužívaním moci rozličnými spôsobmi. Teraz nejde o obyčajnú ideologickú výmenu alebo bežný posun zľava doprava či naopak.
Viacnásobné zlyhania logicky vyvolávajú emocionálne znechutenie (až zhnusenie), odpor aj racionálne alternatívy, ktoré sa dajú vpísať do tabuliek a legislatívnych návrhov.
Opozícia v rozličných farbách je odrazom viacfarebnej voličskej základne. Pre niektorých je najdôležitejšie odťať hlavy korupčnému drakovi a ďalší chcú jasnú prozápadnú politiku, inovačnú odvahu či rozpočtovú zodpovednosť.
Nemusí to byť na škodu veci, všetci nositelia rozdielnych prístupov však musia udržať kontakt s realitou.
Rozdielnosť je fuška. Aj táto opozičná. Ak ju chcú dotyční zvládnuť, musia sa nonstop rozprávať. Pochopiť zákonitosti svojej rozdielnosti, pričom ju nesmú považovať za chybu či tragédiu.
Pragmatické kompromisy nevyhnutné pre Ficovu politickú porážku sú eticky v poriadku. Niet malých čiastkových tém, ktoré sú dôležitejšie ako radikálna zmena vládnutia a záchrana štátu pred gréckou i ruskou cestou.
Dnešné vyvažovanie srdca a rozumu v opozičnom tábore je výbornou prípravou na budúce vládne „talianske” manželstvo. Každý, kto očakáva pri zmene a očiste idylickú harmóniu idealistov, je naivný. Príde čas politiky, a tá má aj nevábne podoby.
