Kapitalizmus funguje – ukázal Tomáš Baťa
Októbrové vydanie Historickej revue predstaví najvýznamnejšieho československého podnikateľa.
Pri vyslovení mena Tomáša Baťu človeku zvyčajne napadne niekoľko charakteristík – prosperujúci podnikateľ, československý selfmademan, kráľ obuvi, starosta Zlína a budovateľ priemyselných a záhradných miest či propagátor vymožeností 20. storočia, ako bola moderná architektúra, letectvo, film atď. Od jeho narodenia uplynulo v apríli 150 rokov a otázku, odkiaľ sa vzal oslnivý úspech tohto zlínskeho podnikateľa, si ľudia kládli už pred sto rokmi.
V októbrovom vydaní HR sa pozrieme, čo Baťa robil inak než ostatní a prečo sa stal práve on tvárou skvelého príbehu československého kapitalizmu.
Ako sa obuvníkov syn stal továrnikom
Hoci mladý Tomáš pochádzal z jednoduchých pomerov, mal na čom stavať. Pochádzal z poctivého ševcovského rodu, v ktorom sa obuvnícke remeslo dedilo z generácie na generáciu. On sám však mal ešte niečo navyše – obchodnícky talent a mimoriadnu húževnatosť.
V roku 1894 si Tomáš Baťa spolu s bratom Antonínom založili vlastný podnik na výrobu obuvi. Spočiatku sa im nedarilo a už za krátko Antonín musel odísť do vojenskej služby. Spoločný podnik stál pred bankrotom, ale Tomáš sa nevzdal. Robil všetko možné, aby sa vytrhol z dlhov a už za rok dokázal vytrhnúť firmu z najhoršieho.
Sám neskôr prejavoval pohŕdanie voči tým, ktorí počas hospodárskej krízy nechali svoje podniky i so zamestnancami padnúť. Čo je teda prvou podmienkou úspechu? Nevzdať sa.
Ako to ten človek robí? Baťove zásady
Načo platiť dodávateľom za služby, ktoré si viem urobiť aj sám? Radšej predám s malým ziskom a za priaznivú cenu čo najviac obyčajným ľuďom, než si hľadať klientelu medzi „elitou“, pre ktorú i tak nebudem „dosť dobrý“.
Od bánk si treba držať odstup, pretože ako hovoril Baťa: „Banka vám půjčí deštník, když jest hezky a přijde si pro něj, když prší.“ A samozrejme nízke dane, nízke dane a ešte raz nízke dane, plus k tomu poriadna investícia do vzdelávania.
Príde vám to ako dobrý program? To je baťovský kapitalizmus. Fungoval mu na úrovni podnikania, i na úrovni samosprávy, keď zastával pozíciu zlínskeho starostu. S novou HR sa dozviete, aké peniaze mu tieto princípy priniesli, koľkým ľuďom dal prácu a ako rozostaval Zlín.
Komunisti mu škodili, tak ich porazil
Tomáš Baťa staval pre svojich robotníkov nielen fabriky, ale i domy, školy a nemocnice. Len za sedem rokov (od roku 1923 do roku 1930) zvýšil počet svojich pracovníkov z dvoch na dvadsaťjeden tisíc a jeho firma sa so silnou prozamestnaneckou politikou stala jednou z opôr ekonomickej a sociálnej stability nielen v zlínskom regióne, ale v celej republike.
Čo na to mohli povedať komunisti, ktorých ideologická téza o rozpore medzi prácou a kapitálom s touto realitou akosi neladila? Zlínska radnica, ktorá bola v rukách komunistov, mu preto kládla prekážky, kde sa dalo. V roku 1923 sa preto rozhodol kandidovať a uspel, komunistov odstavil a mesto v nasledujúcich deviatich rokoch vybudoval do podoby, na ktorú sa prichádzali dívať i zahraničné návštevy.
V októbrovom vydaní HR spoznáte Tomáša Baťu nielen ako továrnika a obchodníka, ale aj ako verejného činiteľa.
Naše Baťovany a Svit
Baťa – to nie je iba Zlín. Baťovské stopy nájdete aj na Slovensku. Sú nimi, pochopiteľne, predovšetkým dve mestá – Baťovany (dnešné Partizánske) a Svit. Pozriete sa, ako vznikali a ako sa budovali podľa vzorcov ideálneho baťovského desaťtisícového mesta.
Izraelská akcia ako zo seriálu Fauda
Palestínski teroristi bok po boku s ľavicovými extrémistami – hovorí vám to niečo? Možno si spomeniete na rok 1976 a na únos lietadla Airbus A300, ktoré malo namierené z Tel Avivu do Paríža.
Do akcie, ktorú naplánoval Wadía Haddád (vodca teroristickej organizácie Ľudový front za oslobodenie Palestíny) sa zapojili aj členovia organizácie Revolučné bunky – nemeckí ľavicoví radikáli Brigitte Kuhlmannová a Wilfried Böse. Po prevzatí kontroly na palube lietadla zavliekli Airbus až na letisko Entebbe v Ugande, do srdca Afriky, kde im poskytol azyl miestny diktátor Idi Amin.
Izraelské jednotky následne predviedli protiteroristickú akciu ako z filmového plátna. Koniec koncov, na filmové plátno sa celý príbeh aj dostal. Ako to dopadlo? Viac v októbrovom vydaní HR.
Samozrejmé nie je samozrejmé
V októbri nás čaká ešte jedna dôležitá pripomienka, ktorú ocenia najmä milovníci filozofie. Michel Foucault by oslávil svoje sté narodeniny. Tento jeden z najvýznamnejších mysliteľov 20. storočia zmenil náš pohľad na to, čo považujeme za samozrejmé a ako zvykneme uvažovať.
Sám napokon hovoril, že úlohou intelektuála je práve zbavovať samozrejmosti to, čo sme sa naučili prijímať bez otázok. A čo to znamená pre historickú vedu? Foucaultova filozofia predstavuje významný míľnik aj pre historikov, dozviete sa prečo.
