Národná banka zlepšila výhľad ekonomiky
Národná banka Slovenska (NBS) zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento rok na 0,8 percenta. Domácnosti pokračujú v spotrebe, firmy obnovili investície a zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch sa vyvíja priaznivejšie, než centrálna banka očakávala v lete.
Ekonomika zatiaľ odoláva aj zvýšenej neistote spôsobenej konfliktom na Blízkom východe. Lepší vývoj však NBS nepremieta do výraznejšieho zlepšenia výhľadu na ďalšie roky. Na rok 2027 naďalej predpokladá rast HDP o 1,9 percenta a na rok 2028 o 2,7 percenta.
Vývoj môže výrazne ovplyvniť ďalšia konsolidácia verejných financií a ceny energií. Budúce konsolidačné opatrenia aktuálna predikcia nezahŕňa, keďže ich rozsah ani konkrétnu podobu zatiaľ centrálna banka nepozná.
Spotrebu domácností podporuje stabilný trh práce, rast príjmov a pomalší rast cien. Konsolidácia verejných financií mala na spotrebu menší vplyv, než banka pôvodne očakávala.
Po slabšom začiatku roka podniky svoju investičnú aktivitu opäť zvýšili a investovali najmä do dopravných prostriedkov, strojov a zariadení. Časť firiem však pre neistotu a vyššie úrokové sadzby naďalej odkladá väčšie projekty.
Slovenským exportérom pomáha priaznivejší vývoj zahraničného dopytu. Ťažiskom zostávajú automobily a munícia, postupne sa oživujú aj vývozy strojov, chemických a ropných produktov.
Zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,1 percenta. K rastu prispeli najmä služby. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 3,8 percenta, čo bolo viac, než NBS očakávala.
V auguste sa rast cien spomalil takmer na tri percentá, čo bolo najmenej za posledné dva roky. Pomohli najmä potraviny. Celková inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť 3,6 percenta, v roku 2027 3,1 percenta a v roku 2028 zrýchliť na 3,8 percenta.
Dôvodom je najmä vývoj cien energií. V roku 2027 by mala domácnosti pred časťou rastu cien chrániť pokračujúca vládna pomoc, v roku 2028 sa však vysoké trhové ceny energií majú výraznejšie prejaviť v účtoch domácností.
NBS očakáva, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 približne 4,4 percenta HDP. Verejný dlh by mal vzrásť z 62,8 percenta HDP v roku 2026 na približne 64,3 percenta HDP v roku 2028.
Pri ignorovaní potreby konsolidácie a pokračovaní nepriaznivého demografického vývoja by mohol hrubý verejný dlh v horizonte desiatich rokov vystúpiť až k hranici 90 percent HDP.
Významným faktorom zostáva vývoj konfliktu na Blízkom východe. Ak by ceny energií zostali na súčasných úrovniach dlhšie, slovenská ekonomika by výraznejšie pocítila ich negatívny vplyv najmä v roku 2027.
NBS hodnotí riziká pre hospodársky rast naďalej ako vychýlené smerom nadol. Pri inflácii prevažuje riziko rýchlejšieho rastu cien.
