Chov ošípaných na Slovensku prechádza najväčšou krízou v história
Chov ošípaných v Slovenskej republike sa ocitá v bezprecedentnej ekonomickej kríze, ktorá nielenže ohrozuje samotné existencie chovateľských subjektov, ale zároveň zasahuje aj do bežných spotrebiteľských nákupov. Spotrebitelia sa preto zrejme ocitajú pred poslednou šancou kúpiť slovenské karé, upozorňuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). Kríza, ktorá vyvrcholila aktuálne, nie je len otázkou ziskov, ale doslova prežitia chovateľov.
Príčiny tohto prepadla sú rôznorodé, pričom značnú úlohu zohráva aj predchádzajúca epidémia slintačky a krívačky, ktorá v minulom roku vyústila do poklesu odbytových cien zvierat. Taktiež masívne dovozy lacnej bravčoviny z cudziny, ktoré zasahujú tradične silné slovenské chovy. „Sme v situácii, keď už nehovoríme o nižšom zisku. Hovoríme o tom, či slovenské chovy ošípaných vôbec prežijú,“ povedal František Valášek, predseda Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.
Finančné straty a pasažieri krízovej situácie
Od začiatku októbra minulého roku hlásia chovatelia kumulovanú stratu vo výške 17 miliónov eur. Za tieto prostriedky by bolo možné zrekonštruovať niekoľko existujúcich fariem alebo vybudovať nové farmy, ktoré by zabezpečili stabilitu produkcie. Na mieste investícií však chovatelia v súčasnosti zažívajú, že prostriedky plytvajú beznádejne, pretože musia predávať pod nákladmi na výrobu. Situácia je tak alarmujúca už na začiatku produkčného cyklu. Napríklad cena 25-kilogramového prasnice, tzv. odstavča, klesla na približne 31 eur, čo nezahŕňa ani náklady na jeho odchov.
Rastúce náklady a hrozba závislosti od dovozov
Chovatelia čelí dvojitým tlakom. Na jednej strane sú nútení predávať svoje zvieratá za ceny, ktoré nedosahujú náklady na ich chov, a na druhej strane sa potýkajú s narastajúcimi cenami krmív, nakoľko trpí nedostatkom pšenice a ďalších kŕmnych plodín v dôsledku extrémnych horúčav a sucha.
„Slovensko sa nachádza v situácii, keď sebestačnosť v produkcii bravčového mäsa dosahuje iba 28 percent. V kontraste s mliekom, kde je to okolo 90 percent. Ak sa tento trend nezastaví, budeme čoraz viac závislí od dovozu bravčového mäsa, čo môže mať dlhodobé negatívne následky,” hovorí Jozef Šumichrast, predseda SPPK.
Spotrebiteľské správanie a dlhodobé dôsledky
Nízke ceny bravčového mäsa v obchodoch síce môžu na prvý pohľad potešiť spotrebiteľov, avšak táto situácia by mohla byť len dočasnou výhodou. Ak slovenskí chovatelia prestanú s výrobou, spotrebitelia sa môžu ocitnúť pred prázdnymi regálmi plnými dovážaných produktov, ktorých kvalita môže byť otázna. „Naše rozhodnutie pokračovať v chove už dnes nie je otázkou odhodlania, ale otázkou ekonomického prežitia. Ak chceme, aby sa aj v budúcnosti na pultoch obchodov predávalo slovenské bravčové mäso, musíme slovenským chovateľom poskytnúť dôvod na prežitie,“ dodáva Valášek.
Chovatelia preto naliehavo vyzývajú spotrebiteľov, aby si pri nákupoch bravčového mäsa overovali krajinu pôvodu a preferovali slovenské produkty, ktoré môžu pomôcť zachovať národní tradícií chovu.
