Veterné parky na Severnom mori: Budúcnosť energetiky do roku 2050
Podľa štúdie z Heriot-Watt University, ak budú krajiny ležiace okolo Severného mora pokračovať v súčasných plánoch na rozvoj offshore veternej energetiky, títo veterné parky by mohli do roku 2050 zaberať až 11 % jeho rozlohy. Tento ambiciózny projekt zahŕňa územia Holandska, Belgicka, Dánska, Nemecka, Spojeného kráľovstva, Nórska a Francúzska.
V štúdii sa predpokladá, že ak štáty splnia svoje záväzky, do Severného mora by do roku 2050 malo byť nainštalovaných okolo 19 400 veterných turbín. Tieto projekty by pokrývali plochu približne 58 500 kilometrov štvorcových, zatiaľ čo dnes veterné projekty zaberajú len približne jedno percento tejto oblasti. Výskumníci varujú, že ide o modelový scenár, ktorý ukazuje potenciálny rozsah a nie nedotknuté rozloženia veterných fariem.
Dynamika trhu s offshore veternou energetikou
Štúdia predpokladá, že do roku 2030 bude Spojené kráľovstvo najväčším offshore veterným trhom, s približne 4 200 turbínami v prevádzke. Nemecko a Holandsko budú nasledovať s 2 700 a 1 700 turbínami. V roku 2050 by Spojené kráľovstvo mohlo mať až 6 300 turbín, Nemecko okolo 4 300 a Holandsko viac ako 4 200 turbín.
Podľa optimistických scenárov by Holandsko malo mať najväčší podiel na svojej časti Severného mora s približne 19 % tejto morskej oblasti, zatiaľ čo Belgicko a Dánsko by dosiahli podiely 18 % a 15 %. Nemecko by malo mať asi 14 %. Tieto čísla naznačujú, že rozvoj offshore veternej energetiky by mohol mať obrovský prínos pre každý štát, zatiaľ čo zároveň upozorňujú na potrebné kroky, ktoré sa musia urobiť pre udržanie rovnováhy medzi rozvojom a ochranou morského ekosystému.
Praktické dôsledky rozvoja veterných parkov
Autori štúdie zdôrazňujú, že rozšírenie veterných parkov na mori bude mať praktické dôsledky, ktoré zasiahnu do existujúcich štruktúr ako lodná doprava, rybolov a energetická infraštruktúra. Takzvané „veterné tiene” – efekt, kedy veľké veterné parky znižujú prúdenie vzduchu a teda aj výrobu elektriny v susedných projektoch – sa tak stávajú témou, ktorú je potrebné brať do úvahy pri ďalšom plánovaní.
So zvýšenou závislosťou od offshore veternej energie rastie význam cezhraničného plánovania a koordinácie pri využívaní morského priestoru. Je evidentné, že ak sa krajiny majú efektívne zabezpečiť voči naďalej rastúcim potrebám energetiky, bude nutné dôsledne zvažovať, ako budú rôzne projekty navzájom interagovať.
Medzinárodná spolupráca a pravdepodobný scénar pre budúcnosť
Skúmanie, ktoré vzniklo v spolupráci medzi Heriot-Watt University, University of Hull a University of St Andrews, predstavuje podklad na posúdenie ďalšieho rozvoja veternej energie na mori. Zahrnuté faktory, ako sú lodné trasy, chránené morské oblasti a hĺbka morského dna, poukazujú na komplexnosť plánovania a nutnosť medzinárodnej spolupráce v tejto oblasti. S rastúcim dopytom po obnoviteľných zdrojoch energie sa Severné more môže stať kľúčovým hráčom v celosvetovom prechode na udržateľné zdroje energie.
