Život v Iráne a túžba po zmene: Rozhovor s Iránkou žijúcou na Slovensku
Yassaman Omidbakhsh, Iránka, ktorá sa usadila v Bratislave, zažila revolučné obdobie v domácich krajinách, v ktorých sa režim menil k horšiemu. Ako osemnásťročná sa rozhodla emigrovať, pričom si bola vedomá obmedzení a patriarchálnych nátlakov, ktorým čelila. Jej príbeh je reflektovaním snahy o slobodu a zmenu režimu, na ktorú Iránci čakali už 47 rokov, pričom nedávne vojenské útoky Spojených štátov a Izraela na Irán vyvolali diskusie o možnostiach zmeny.
„Keď sa objavila šanca študovať v zahraničí, neváhala som a využila som ju. Môj sen bol odísť z tejto krajiny, kde som sa nikdy necítila voľná. Záchranný ostrov som našla vo vzdelaní a podpore mojej rodiny, ktorá ma nikdy neodradila od mojich ambícií,“ povedala Omidbakhsh. Na otázku o súčasnej atmosfére v Iráne zareagovala so skepticismom, no aj s nádejou. „V poslednom desaťročí sa čoraz viac ľudí prebúdza a uvedomuje si zverstvá, ktoré pácha ich vlastný režim. Protesty sa zintenzívnili a občania nesúhlasili s existujúcím stavom,“ dodala.
Podľa Omidbakhsh sa počas posledných piatich rokov podarilo mnohým Iráncom prelomiť ticho a začína sa formovať kolektívne uvedomenie, že pokrok pod islamistickým režimom je iluzórny. Spomína si, keď ešte niektorí verili v postupnú zmenu, avšak realita ukázala, že volania po reformách boli márne. „Mali sme si uvedomiť, že akýmkoľvek pokusom o zmenu nie je možné uspieť pod tyranským režimom, ktorý nad nami vládne už tak dlho,“ skonštatovala.
Omidbakhsh sa tiež vyjadrila k nedávnym vojenským útokom, ktoré mnohí z Iránu vítajú, aj keď sú predmetom medzinárodnej kritiky. „Mnohí Iránci, ktorí opustili krajinu, tieto operácie považujú za krok k oslabeniu despotického režimu, ktorý ich roky utláčal. Ak dôjde k zmenám na vrchole moci, môže to byť začiatok bezpečnejšieho sveta,“ vyjadrila svoj pohľad na súčasnú situáciu.
Jej história je témou hlbokých emócií, pretože mnohí Iránci, vrátane jej rodiny, stále žijú pod režimom, proti ktorému bojovala. Yassaman nezabúda na svojich priateľov, ktorí zostali v Iráne, aj keď sa jej situácia oproti nim zdá ako rozprávka. „Hoci som šťastná, je to spojené s bolesťou, pretože viem, čo prežívajú tí, ktorí nemajú môj komfort. Mám stále kontakt a sledujem ich počiny,“ dodala.
Yassamanova perspektíva ponúka náhľad do zložitosti súčasných udalostí v Iráne a reprezentuje statočnosť a odhodlanie, ktoré mnohí z Iránu preukazujú v snahe o svoju budúcnosť. Jej odvážne myšlienky sú dôkazom toho, že nádej na zmenu nie je stratená, aj keď cesta k slobode je dlhá a plná prekážok.
