Projekt Prehliadané hlasy chce zachytiť spomienky na 90. roky
Rok 1989 priniesol slobodu, no nie každému rovnako. O transformácii dodnes rozprávajú najmä tí, pre ktorých bola úspechom. Iné hlasy v tom príbehu často chýbajú. Výskumno-mediálny projekt Prehliadané hlasy transformácie (LOST VOICES) si dáva za cieľ to zmeniť. Chce zaznamenať životné príbehy ľudí, pre ktorých 90. roky neznamenali len slobodu, ale neraz aj sklamanie – často v podobe straty práce, životnej perspektívy či dôstojného miesta v spoločnosti.
Na tieto roky sa dnes pozeráme s odstupom viacerých desaťročí a je preto načase ich podrobnejšie analyzovať. Zároveň si môžeme položiť otázku, či bola ekonomická a s ňou spojená sociálna transformácia na Slovensku úspechom alebo neúspechom. Akým spôsobom sa do spoločenského diania, ale i do stále živej pamäti obyvateľov krajiny premietla divoká privatizácia v 90. rokoch, vzostup nacionalizmu, narastajúca nezamestnanosť či strata sociálnej stability?
Historická revue, nezisková organizácia Človek v ohrození, Múzeum mesta Bratislavy a mediálna iniciatíva Svet medzi riadkami chcú tieto skúsenosti zachytiť priamo od ľudí, ktorí ich prežili. O projekte hovorí jeho odborný koordinátor Peter Ivanič z mediálnej iniciatívy Svet medzi riadkami.
Prvá fáza projektu sa začína školením anketárov
Projekt stojí na príbehoch ľudí, ktorých hlasy v mediálnom aj odbornom diskurze bežne prehliadame. Príbehy tých, pre ktorých roky po zmene režimu nepriniesli len slobodu či demokraciu, ale neraz aj stratu práce, spoločenského statusu či ľudskej dôstojnosti, treba najprv zozbierať. Prvá fáza preto nezačína samotným zberom, ale školením ľudí, ktorí budú rozhovory viesť naprieč Slovenskom.
Na školení sa stretnú zástupcovia komunít, ktorých príbehy chce projekt zachytiť, ale aj regionálni novinári, učitelia či sociálni pracovníci. Naučia sa, čo je orálna história a aké postupy možno použiť pri jej zázname, ako chrániť osobné údaje, ale aj to, ako rozhovor spracovať technicky. Následne sa začne samotné zbieranie príbehov.
Projekt sa sústreďuje predovšetkým na štyri skupiny. Pracovníkov vo verejných službách, napríklad učiteľov, policajtov, zdravotné sestry a štátnych zamestnancov. Zaznamenať chce aj príbehy ľudí, ktorí pôsobili v priemysle, v textilkách, strojárňach, baniach a ťažkom priemysle. Hľadá aj príbehy Rómov či predstaviteľov maďarskej menšiny. V každej skupine má polovicu rozprávajúcich tvoriť ženy, aby bol získaný obraz čo najúplnejší.
Úlohou vyškolených anketárov bude osloviť ľudí vo svojom okolí a bližšom regióne a viesť s nimi rozhovory o ich skúsenosti s transformačným obdobím – čo im dalo a čo im vzalo. Výber respondentov prebehne v spolupráci s anketármi. Projekt chce zozbierať aspoň 60 príbehov.
Ľudia sa môžu zapojiť aj sami prostredníctvom dotazníka
Ľudia nemusia čakať, kým ich osloví anketár. Zapojiť sa môžu aj prostredníctvom anonymného dotazníka, ktorého vyplnenie zaberie len niekoľko minút. Dotazník pomôže načrtnúť základný obraz a zároveň umožní tým, ktorí by sa o svoj príbeh radi podelili, dať na seba kontakt. Dotazník aj neskoršie rozhovory sú v každej fáze dobrovoľné. O tom, či sa príbeh objaví anonymne, pod pseudonymom alebo s menom, rozhoduje rozprávajúci sám a svoj súhlas môže kedykoľvek zmeniť alebo odvolať.
Nahrávky a prepisy rozhovorov uschovajú v archívnej podobe a v súlade s etickými pravidlami výskumu a spracovania osobných údajov ich sprístupnia ďalším výskumníkom. Archív tak pomôže uchovať prehliadanú časť spoločnej historickej pamäte a zároveň poskytne súbor historických prameňov pre ďalší výskum. Rozhovory nezostanú len v archíve – projekt sa o ne oprie pri analýze, pri stretnutiach ľudí, ktorí prežili 90. roky rozdielne, pri krátkych videosvedectvách aj pri materiáloch pre školy.
Cieľom nie je súdiť privatizáciu ani hľadať vinníkov
Projekt nechce súdiť či hodnotiť privatizáciu ani politické strany a nehľadá vinníkov. Chce zachytiť, ako 90. roky zažili ľudia, ktorí sa v bežnom vyobrazení transformácie neobjavujú. Tie roky nezostali kdesi v minulosti, ich dozvuky sú dnes viditeľné v polarizácii, apatii, znechutení a miestami aj v beznádeji významnej časti spoločnosti.
Ľudia zo zasiahnutých skupín nie sú len zdrojom informácií, príbehy majú aj sami zbierať. Zozbierané príbehy potom projekt použije na moderované stretnutia ľudí, ktorí transformáciu a jej vplyv na dnešok prežili a prežívajú veľmi rozdielne. Za úspech bude považovať, ak zachová čriepok spoločných dejín a dá priestor aj tým, ktorých hlas býva až príliš často prehliadaný. A tiež ak pomôže k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a ukáže, že to, ako dnes vnímame svet, často súvisí s tým, z akých rozdielnych pomerov sme v 90. rokoch vychádzali.
Vyjadrené názory predstavujú názory autorov projektu a nemusia odrážať názory Európskej únie ani Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru. EÚ ani EACEA za ne nenesú zodpovednosť.
