Trumpovo colné fiasko by mohlo zachrániť voľný obchod
Po návrate do Bieleho domu americký prezident Donald Trump nadviazal na to, kde skončil v prvom funkčnom období: rozvracia otvorený multilaterálny obchodný systém, ktorý svetu tak dobre slúžil od konca druhej svetovej vojny. Uvalil rozsiahle clá na desiatky krajín, opakovane ich zvyšoval aj znižoval a sadzby na jednotlivé tovary i krajiny menil zdanlivo len z rozmaru. Americké colné sadzby sú preto dnes vyššie než kedykoľvek od čias Smootovho–Hawleyho colného zákona z čias veľkej hospodárskej krízy.
Trumpove clá poskytli ochranu časti domácich odvetví, no na úkor iných, ktoré sú od nich závislé. Päťdesiatpercentné clo na dovoz ocele napríklad prispelo k tomu, že priemerná cena tepelne valcovaných oceľových zvitkov v USA vzrástla za posledný rok o 52 percent. Výrobcom ocele to zvýšilo produkciu aj zisky, no poškodilo to výrobcov automobilov, poľnohospodárskej techniky a domácich spotrebičov.
Pôvodne Trump hovoril, že tým chce zvýšiť zamestnanosť (najmä vo výrobe), znížiť deficit bežného účtu aj obchodný deficit USA a posilniť americkú priemyselnú základňu. Ani jeden z cieľov sa nepodarilo splniť, inflácia sa naopak zrýchlila. Výskumníci Federálnej rezervnej banky v New Yorku tvrdia, že bez Trumpových ciel by ceny v USA v roku 2026 v skutočnosti mierne klesli. Namiesto toho prudko vzrástli: benzín zdražel o 34 percent, vykurovací olej o 74 percent, výrazne zdražel aj počítačový softvér o 28 percent a letenky o 22 percent.
Rastúce ceny tvrdo zasiahli Trumpovu popularitu, zatiaľ čo chaotický a nepredvídateľný spôsob, akým clá zavádzal a upravoval, vyvolal po celom svete obrovskú neistotu. Jeho colný režim je podľa štúdie Brookings Institution „administratívne zložitejší a menej predvídateľný ako predchádzajúci systém“ a nie je jasné, ako dlho budú clá platiť, ani aký je ich rozsah. Rámec, ktorý mal posilniť domáce výrobné kapacity a vyjednávaciu silu, tak môže „priniesť náklady a nestabilitu, ktoré tieto ciele podkopávajú“.
Napriek vyšším nákladom sa deficit obchodu s tovarom v USA nezmenšil; v auguste vzrástol na 114,7 miliardy dolárov. Deficit s Čínou sa síce znížil o 32 percent, no celkový obchodný deficit v roku 2025 vzrástol na 1,2 bilióna dolárov, pretože pokles dovozu z Číny vyrovnal rast dovozu z iných krajín. Nevznikali ani nové pracovné miesta. Zamestnanosť vo výrobe v roku 2025 klesla o 1,2 percenta po poklese o 0,7 percenta v roku 2024. Tvrdo zasiahnuté boli aj ďalšie sektory americkej ekonomiky, najmä poľnohospodárstvo, keďže krajiny na Trumpove clá reagovali tým, že sa obrátili na iných dodávateľov.
Trumpove colné machinácie okrem americkej ekonomiky poškodili aj väčšinu obchodných partnerov USA. Škody nezasiahli len Čínu, ale aj krajiny, ktoré sa dovtedy považovali za pevných spojencov a zástancov multilaterálneho obchodného systému. Príkladmi sú Kanada a Mexiko v rámci Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA), ktorú Trump počas prvého funkčného obdobia vyjednal a teraz ju opäť prerokúva. Paradoxne zvýšil clá aj pre Austráliu a Spojené kráľovstvo, údajne preto, že nerobili dosť na potláčanie nútenej práce.
Keď Trump obnovil vojnu proti multilaterálnemu obchodnému systému, kritici takmer jednohlasne predpovedali, že jeho clá nepomôžu znížiť americký obchodný deficit ani deficit bežného účtu, a že systém len podkopú. Očakávali tiež, že objem obchodu klesne, pretože krajiny odpovedia vlastným zvyšovaním ciel. V otázke deficitu mali nepochybne pravdu. Krajina, ktorá míňa viac, než zarobí, má podľa definície deficit bežného účtu, ktorého najväčšou zložkou je obchodný deficit. Clá túto nerovnováhu nevyriešili a zostala približne rovnaká.
Dôvod na nádej však existuje. Väčšina krajín odolala pokušeniu odpovedať na Trumpove clá odvetou, čím obmedzila škody, ktoré by inak postihli ich samotné aj USA. Globálny obchod a hospodársky rast sa preto udržali lepšie, než sa očakávalo. Medzinárodný menový fond v apríli predpovedal, že globálny rast spomalí z 3,5 percenta v roku 2025 na tri percentá v tomto roku. Neskôr prognózu zvýšil na 3,1 percenta, a to napriek vojne v Iráne a prudkému rastu cien palív. Svetová obchodná organizácia zase viac než zdvojnásobila prognózu rastu globálneho obchodu na rok 2026, z 1,9 percenta na 3,9 percenta.
Dáva to nádej, že sa obchodné vzťahy zlepšia, keď Trump z Bieleho domu odíde, najmä vzhľadom na to, aké nepopulárne sú jeho clá medzi americkými voličmi. Po porážke republikánov vo voľbách do Kongresu budú americkí politici s ďalším zvyšovaním ciel váhať. Odolnosť medzinárodného obchodu spolu s tlakom verejnosti môže viesť dokonca k ich zníženiu. Ak k tomu dôjde, môže sa začať pozitívny cyklus, v ktorom nižšie clá pomôžu znížiť infláciu aj ekonomickú neistotu. Náprava Trumpových chýb by tak mohla byť presne tým impulzom, ktorý americká aj svetová ekonomika potrebujú.
