Prečo sa americkí prezidenti obávajú polčasu svojho vládnutia
Americká politika ponúka špecifický fenomén, ktorý na Slovensku nepoznáme. Sú to takzvané midterm elections, keď sa po dvoch rokoch od zvolenia, čiže v polčase mandátu prezidenta, volí celá Snemovňa reprezentantov a tretina miest v Senáte.
Výsledok týchto volieb, ktoré sa budú najbližšie konať v utorok 3. novembra 2026, je akýmsi referendom o spokojnosti občanov s vládou a rozhoduje, či si prezident zachová manévrovací priestor, alebo mu nepriateľsky naladený Kongres bude všetko zamietať.
Kongres ako jeden z pilierov ústavného zriadenia
Kongres Spojených štátov má zákonodarnú moc a je tak popri prezidentovi a Najvyššom súde jedným z troch pilierov ústavného zriadenia USA. Tak ako bol prvý prezident George Washington inaugurovaný v roku 1789, aj Kongres funguje nepretržite od toho istého roku, konkrétne od 4. marca. Rovnako ako v mnohých iných štátoch je aj v USA dvojkomorový.
Hornou komorou je Senát. Každý z 50 štátov USA zastupujú dvaja senátori, celkovo je ich teda presne 100. Senátu oficiálne predsedá viceprezident, ktorý má v prípade nerozhodných volieb 50 proti 50 rozhodujúci hlas. Pretože viceprezident sa na zasadnutiach zväčša nezúčastňuje, oficiálne ho zastupuje služobne najstarší senátor, takzvaný prezident pro tempore, ktorým je teraz Chuck Grassley, 93-ročný zástupca Iowy.
V súčasnosti ovláda Senát Republikánska strana – má 53 senátorov, demokratov je 45 a dvaja nezávislí demokrati sú s Demokratickou stranou spojení menej formálne. Dolná komora, Snemovňa reprezentantov, má 435 hlasujúcich členov a šesť nehlasujúcich. Počet poslancov je určený podľa ľudnatosti, takže Kalifornia ich má 52, Texas 38, Florida 28 a New York 26, zatiaľ čo napríklad Aljaška a Severná Dakota len po jednom.
V Snemovni je momentálne 218 republikánov, jeden nezávislý republikán, 214 demokratov a dve miesta sú prázdne. Snemovni predsedá predseda (Speaker), ktorým je momentálne republikán Mike Johnson zastupujúci štvrtý kongresový obvod Louisiany.
Mandáty a podmienky pre kandidátov
Volebné obdobie Snemovne je len dva roky, najbližšie voľby sa teda budú konať 3. novembra 2026, keď pôjde o všetkých 435 miest v Snemovni a o 35 miest v Senáte. Senátori majú šesťročný mandát a každé dva roky sa volí tretina z nich.
Aby sa človek mohol stať poslancom Snemovne, musí mať najmenej 25 rokov, v Senáte 30, byť občanom USA najmenej sedem rokov, v prípade Senátu deväť, a trvalo bývať v štáte, ktorý zastupuje. V oboch komorách nie je limitovaný počet znovuzvolení, takže ak sú voliči spokojní, poslanec či senátor ich môže zastupovať celé desaťročia.
Rekord drží demokrat John David Dingell Jr., ktorý zastupoval rôzne volebné obvody Michiganu v Snemovni od 13. decembra 1955 do 3. januára 2015, čiže 59 rokov. Republikánsky senátor za Arizonu John McCain bol v Senáte od roku 1987 až do svojej smrti 25. augusta 2018. Samotný Chuck Grassley sedí v Senáte kontinuálne už 45 rokov a je tak najdlhšie slúžiacim republikánskym senátorom v dejinách.
Guvernéri a účasť voličov
Počas midterm elections si 34 z 50 štátov USA volí aj guvernérov na štvorročný mandát. Vermont a New Hampshire majú ako jediné dva štáty guvernérsky mandát len dvojročný. Republikáni majú momentálne 26 guvernérov, demokrati 24 štátov, dve teritóriá a starostku Washingtonu D.C. Muriel Bowserovú.
V rámci midterms sa tiež volí množstvo starostov a miestnych poslancov. Midterms mávajú tradične omnoho nižšiu účasť než prezidentské voľby. Napríklad v zatiaľ posledných midterms v roku 2022 bola účasť zhruba 46 % oprávnených voličov, zatiaľ čo v roku 2024 to bolo 64 %.
Právomoci Kongresu
Kongres má právomoc nad finančnou a rozpočtovou politikou, a tak môže odmietnutím financovania blokovať návrhy vlády. Kongres môže požičiavať peniaze, regulovať obchod so zahraničím a tiež tlačiť peniaze. Senát a Snemovňa tu majú podobné právomoci, hoci o rozdelení rozpočtu rozhoduje len Snemovňa.
