Prezývajú ho Blob, má 720 pohlaví a je to najchytrejší sliz na planéte
Nie je to rastlina, huba ani zviera. Tento jednobunkový organizmus sa dokáže sám učiť aj liečiť. Prezývajú ho Blob a patrí medzi najväčšie záhady prírody. Vedci si dlho neboli istí, či ho zaradiť medzi rastliny, huby alebo živočíchy. V skutočnosti nepatrí ani do jednej z týchto skupín.
Physarum polycephalum je veľmi špecifický druh slizovky. Vyzerá ako pleseň, má žiarivo žltú farbu a žije na tmavých a vlhkých miestach, napríklad na rozkladajúcom sa dreve. Aj preto sa spočiatku vedci mylne domnievali, že by mohol byť hubou.
Táto jediná súvislá bunka sa dokáže rozrásť až na niekoľko desiatok centimetrov, a ak ju prerežete napoly, zrastie sa naspäť do dvoch minút. Má 720 pohlaví, žiadny mozog, nohy ani ústa, ale stále dokáže nájsť aj ovsené vločky, presunúť sa za nimi a zjesť ich.
Vedecké experimenty ukázali, že Blob sa dokáže učiť a prispôsobovať svoje správanie podľa pamäte. Nikto však zatiaľ nedokáže vysvetliť, ako je to možné bez mozgu či nervovej sústavy.
Teoreticky nesmrteľný
V spletitej sieti konárikov, ktoré rastú za jedlom, sa ukrývajú milióny jadrových buniek. Tento jednobunkovec dokáže koordinovať svoje správanie, meniť smer rastu a prispôsobovať svoju sieť podmienkam prostredia.
Hýbe sa rytmickým prúdením cytoplazmy cez sieť žíl. Pulzuje v rytme tam a späť a v ideálnych podmienkach sa dokáže presunúť až o štyri centimetre za hodinu. Pri dostatočnej potrave a v ideálnych podmienkach môže rásť až donekonečna.
Tento jednoduchý jednobunkovec má prekvapivo komplikovaný reprodukčný systém – dalo by sa povedať, že má až 720 pohlaví. Presnejšie, disponuje 720 genetickými párovacími typmi, ktoré určujú, s ktorými jedincami sa môže rozmnožovať.
Blob si tiež vytvára vlastné antivírusové látky, ale to ešte neznamená, že je nesmrteľný. Hoci teoreticky dokáže prežiť v ideálnych podmienkach navždy, neprežije bez potravy a vlhkosti. Zabiť ho tiež môže extrémne teplo alebo UV žiarenie.
Má však svoj životný cyklus, v ktorom sa strieda niekoľko vývojových štádií. Môže existovať v podobe výtrusu, mikroskopickej améby, bičíkovitej bunky alebo obrovského mnohojadrového plazmódia, ktoré svojím rozvetveným tvarom pripomína kríky či koraly. V závere životného cyklu môže vytvárať výtrusnice, v ktorých vznikajú nové výtrusy.
Zreplikoval železnice Japonska
Vo vedeckých testoch Blob demonštroval pozoruhodnú úroveň inteligencie. Pri pokusoch japonských a maďarských vedcov, ktorí umiestnili jedlo na dve rôzne miesta, dokázal nájsť riešenie s najkratšou možnou dĺžkou spojenia medzi dvoma bodmi v bludisku.
V neskoršom experimente vedci pozorovali sieť, ktorou slizovka pospájala ovsené vločky. Tie sú vraj pre ňu neodolateľnou pochúťkou. Ich umiestnenie však nebolo náhodné.
Počiatočný Blob v strede reprezentoval mesto Tokio a vločky, za ktorými rástol, boli ostatné mestá v regióne. Tento sliz sa vyhýba jasnému svetlu, preto vedci použili svetlo na simuláciu hôr, jazier a ďalších nepriechodných terénnych prekážok na svojej miniatúrnej mape.
Vedci tak porovnali, ako sliz pospájal jednotlivé mestá oproti železničnej infraštruktúre Japonska. Podobnosť medzi sieťami bola jednoznačná. Tento výsledok bol fascinujúci najmä preto, že slizovka oproti inžinierom nemá žiadny zmysel plánovania pohybu.
Na základe jej správania výskumníci vytvorili matematický model adaptívneho vývoja sietí, ktorý by v budúcnosti mohol pomôcť pri navrhovaní odolnejších dopravných a komunikačných systémov.
Má pamäť a vedci nevedia, prečo
Blob si získal prívlastok najbystrejšieho slizu na planéte aj vďaka svojej schopnosti predvídať opakujúce sa podnety. Biofyzici z Hokkaidskej univerzity vystavovali slizovku periodicky opakujúcemu sa chladu a suchu.
Keď každú hodinu začal nepriaznivý chlad so suchom trvajúci desať minút, slizovka sa výrazne spomalila. Potom, keď pri nasledujúcom intervale podmienky nezmenili, slizovka stále spontánne spomalila, akoby nepriaznivé podmienky už očakávala.
Podobný experiment vedcov z Francúzska demonštroval, že slizovka sa po čase naučila ignorovať nepríjemnú látku, ktorej sa prirodzene vyhýbala. Vedci vystavili slizovku horkej látke chinínu a kofeínu. Po čase na ne prestala reagovať a pohybovala sa aj cez ne. Táto jednoduchá forma učenia sa volá habituácia, pri ktorej organizmy postupne prestávajú reagovať na opakované podnety.
Vedcov naďalej fascinuje, ako Blob a zvierací mozog spracovávajú informácie na základe podobných princípov. Mozog využíva sieť neurónov, zatiaľ čo slizovka sieť kanálikov, v ktorých prúdi cytoplazma a šíria sa chemické signály. Napriek tomu dodnes vedci nemajú jasné vysvetlenie pre inteligentné správanie jednobunkovca a naďalej skúmajú jeho štruktúru v laboratórnych podmienkach.
Slizovka dostala svoju prezývku podľa sci-fi hororového filmu z roku 1958, kde mimozemská hmota Blob požerie všetko, čo jej stojí v ceste. Tento žltý sliz je však úplne neškodný a dokonca si ho môžete pozrieť aj naživo v parížskej zoo.
