Protivládny prevrat sa podľa Rašiho nekonal, ľudia volili regionálne osobnosti
Regionálna a komunálna politika je pre ľudí rovnako dôležitá ako celoštátna, preto sa októbrových spojených regionálnych a komunálnych volieb zúčastnila takmer polovica oprávnených voličov. Ich výsledky ukazujú, že sa nekonal žiadny protivládny prevrat a väčšina voličov na kľúčových postoch uprednostnila kontinuitu. V TASR TV to povedal predseda parlamentu Richard Raši.
Pripomenul, že svoju funkciu obhájili všetci aktuálni predsedovia samosprávnych krajov a z ôsmich krajských miest voliči uprednostnili kontinuitu v siedmich. „Napriek tomu, že boli tri kolá konsolidácie, je ťažká doba pre ľudí, vojna na Ukrajine aj v Iráne, sú vysoké ceny za ropu a plyn a Európa má problém, sa neudialo nič, čo sa snažila opozícia povedať, že sa stane, žiadny prevrat,“ povedal Raši.
K zásadnej zmene prišlo podľa Rašiho iba v Košiciach, kde doterajšieho primátora Jaroslava Polačeka s podporou opozičných strán nahradil nezávislý kandidát Ladislav Lörinc s podporou čisto regionálnej Košickej strany.
„Ukázalo sa, že vyhrá ten, kto dokáže za sebou spojiť čo najviac ľudí. Súčasná opozícia sa nedokázala dohodnúť na jednom kandidátovi a hlasy sa potom prerozdelili,“ konštatoval Raši, ktorý v minulosti sám zastával dve volebné obdobia post košického primátora.
S výnimkou Bratislavy podľa neho témy celoštátnej politiky veľkú úlohu pri rozhodovaní voličov nezohrali. „Tieto voľby ukázali, že sú rovnako dôležité ako parlamentné voľby. Volili sme tých, ktorí budú viesť naše mestá, obce a kraje a určovať, kam smerujú,“ povedal Raši.
Hoci Hlas už v prieskumoch verejnej mienky nefiguruje v prvej trojici najsilnejších strán, v komunálnych voľbách získal z politických strán najviac primátorov a starostov, v tomto parametri boli úspešnejší iba nezávislí kandidáti.
„V týchto voľbách ľudia rozmýšľali o osobnostiach a ich životných príbehoch. Chcel by som, aby to, ako to cítili v týchto voľbách, preniesli aj veľkých volieb,“ povedal Raši.
Na otázku, či s odstupom času hodnotí spojenie regionálnych a komunálnych volieb do jedného termínu ako úspešné, Raši odpovedal, že si to bude vyžadovať širšiu analýzu. Na jednej strane toto spojenie podľa neho pomohlo zvýšiť účasť voličov na regionálnych voľbách, na druhej strane sa zvýšilo aj množstvo chybne vyplnených volebných lístkov. „Chybovosť bola na úrovni piatich až desiatich percent,“ odhadol s tým, že pri približne dvojmiliónovej volebnej účasti predstavujú tieto percentá 100- až 200 000 hlasovacích lístkov, ktoré sa pri počítaní hlasov neuplatnia.
Hlas podľa neho dlhodobo presadzuje volebnú reformu, ktorá by posilnila vplyv regiónov na zloženie Národnej rady SR, priznáva však, že v tomto volebnom období ju už realizovať nestihnú.
„Teraz to už nestihneme, ale v budúcnosti to chceme zmeniť tak, aby si ľudia volili, koho chcú aj na základe regiónov. Potom bude možno Slovensko rozkvitať, keď sa nebude všetko tlačiť iba do Bratislavy,“ povedal Raši.
V TASR TV potvrdil, že uvažuje o vypísaní parlamentných volieb na termín 25. septembra 2027. „Je to posledný možný termín. Spravidla sa aj posledný možný termín na vypísanie volieb vyberá, lebo mandát parlamentu a z neho vyplývajúci mandát vlády je na štyri roky,“ uviedol Raši. Dodal, že tento termín sa mu javí ako najpravdepodobnejší, ale to, ktorý termín to reálne bude, sa ukáže až neskôr.
