Fontaines D.C. vydali album Dopamine Chamber
Írska skupina Fontaines D.C. patrí k najvýraznejším menám súčasnej alternatívnej scény. Slovenskému publiku sa predstavila aj na festivale Pohoda a početných klubových obdivovateľov má aj u nás. Kapela na čele s frontmanom Grianom Chattenom si razia cestu hudobným priemyslom po svojom – nepodliezajú médiám, nekalkulujú, a práve preto majú so svojimi fanúšikmi mimoriadny vzťah. Piaty štúdiový album tento status potvrdzuje.
Dystopická vízia súčasnosti
Filozofický základ novej nahrávky opísal Grian Chatten ako dystopickú víziu našej doby. Názov Dopamine Chamber (Dopamínová komora) hovorí sám za seba – éra rýchlych uspokojení, nesústredenia a sebectva. To všetko sú témy, ktoré kapela pretavila do nových piesní.
Fontaines D.C. zostali pri spolupráci s anglickým producentom Jamesom Fordom, podpísaným pod nahrávkami Arctic Monkeys, Blur či Depeche Mode. Írska pätica mala vždy blízko k poézii, spoločenským témam a generačným problémom. „Prešiel som sem takú dlhú, predlhú cestu. Tvoja ľahostajnosť ma nedonúti zmiznúť. A určite sa v sebe prebudíš. No nemôžeš viniť nikoho iného,“ spieva Chatten v skladbe Mimesis.
Pokračovanie albumu Romance
Dopamine Chamber prirodzene nadväzuje na predchádzajúcu nahrávku Romance z roku 2024, ktorá získala dve nominácie na ceny Grammy, výborné kritiky aj komerčný úspech. Pomohol aj fakt, že skladby Fontaines D.C. sa pravidelne objavujú v seriálových soundtrackoch, z alternatívnej senzácie z Dublinu sa tak stal mainstreamový produkt.
Modernejší zvuk, jednoznačnejšie podklady, priamejšie aranžmány, menej špiny – to všetko môžu byť výčitky fanúšikov staršej tvorby kapely. Tí si však podľa autora môžu pustiť ktorúkoľvek zo starších nahrávok a časť súčasného hudobného sveta sa zjavne nevie zmieriť s tým, že zmena nemusí byť zrozumiteľná pre každého.
„Môžem to povedať, keď ma nikto nebude počúvať? Môžem to povedať, keď ma nikto nebude počúvať? Vždy som si predstavoval, že sa o tú súťaž podelíme. Ty tvrdíš, že nie, ja vravím, že sa vytráca tvoje šťastie,“ zaznieva v refréne skladby Tongue. Ak by sme jej slová aplikovali na súboj generácií, ide o pomerne jasnú definíciu – Fontaines D.C. tvrdia, že by malo ísť o vzájomný dialóg.
Štyridsaťštyri minút, jedenásť piesní
Dopamine Chamber plynie v jasných kontúrach, no nie je to nahrávka plná prekvapení. Príklon k elektronickým podkladom a vokálom evokujúcim osemdesiate roky bol evidentným producentským konceptom. Už singel Marianne naznačil, že sa kapela na novom albume priblíži k súčasnému zvuku. Porovnanie s nahrávkou Skinty Fia z roku 2022 ukazuje, akú cestu za uplynulé roky prešla.
Veľký „kapelný“ zvuk má svoje výhody aj mínusy – postprodukcia a editácia môžu vymazať časť autentickosti. James Ford je však v tejto disciplíne majstrom a Fontaines D.C. možno používajú prvky mainstreamu, no zostávajú sami sebou. „Videl som, ako slnko hasne. Všetci ľudia plní pochybností. Králi krásy, kráľovné krásy. S tvárami ostrými ako britva, s vlastným majetkom,“ spieva Chatten v záverečnej skladbe Intimate. Hosťovanie španielskej speváčky Rosalíe potvrdzuje, že sa kapela stále riadi vlastnými pocitmi.
Fontaines D.C.: Dopamine Chamber
Obsadenie kapely: Grian Chatten – hlavný spev, gitara, tamburína, syntetizátor; Carlos O’Connell – gitara, syntetizátory, zvukové efekty; Conor Curley – gitara, syntetizátory, sub-bas; Conor Deegan – basgitara, syntetizátory, Mellotron, klavír, gitara, sprievodné vokály; Tom Coll – bicie, perkusie, bicí automat. Hosťujúca umelkyňa: ROSALÍA – spev v skladbe Where Is Gone? Produkcia: James Ford – produkcia, programovanie, mixovanie. Termín vydania: 16. október 2026. Vydavateľstvo: XL Recordings.
