Hrdinovia bez šance: Poľskí letci čelili smrtiacej nemeckej presile, no bránili sa
Druhá svetová vojna sa začala v skorých ranných hodinách 1. septembra 1939 aj masívnymi nemeckými náletmi. K bojom medzi Poliakmi a Nemcami sa viaže niekoľko opakovane preberaných mýtov. Jeden hovorí o neschopnosti poľského letectva či o jeho zničení ešte na zemi. Pravda je iná – Poliaci Nemcov zostreľovali a víťazstvá počítali v desiatkach. Drvivej prevahe však dlho odolávať nedokázali.
Prvá obeť, prvý víťaz
Na okraji výstavnej plochy Poľského leteckého múzea v oblasti starého letiska Rakowice je v múre umiestnená pamätná tabuľa. Sú na nej dve tváre letcov krakovského 2. leteckého pluku. Kapitán Mieczysław Medwecki vošiel do histórie ako prvý spojenecký pilot, ktorý zahynul v druhej svetovej vojne. Podporučík Władisłav Gnyś zo 121. stíhacej letky vybojoval prvé spojenecké víťazstvá.
Zastarané „jedenástky“
Stroje PZL P.11c tvorili v čase vypuknutia vojny kostru poľského stíhacieho letectva. Ráno 1. septembra 1939 sa vyše šesťdesiat poľských stíhačiek zapojilo severne od Varšavy do najväčšej leteckej bitky bojov o Poľsko. Legendárne „jedenástky“ navrhol konštruktér Zygmunt Puławski na konci 20. rokov. Mali celokovovú konštrukciu a charakteristické krídlo priamo na trupe. Stíhačka PZL P.11c vyvinula maximálnu rýchlosť 375 km/h a mala dostup 8000 m. Na konci dekády však už boli zastarané.
Prvé víťazstvá
Polským stíhacím pilotom sa podarilo dosiahnuť podľa najoptimistickejších odhadov asi stovku vzdušných víťazstiev. Nadporučík Stanisław Skalski zo 142. stíhacej letky bol najúspešnejším poľským letcom druhej svetovej vojny a zároveň prvým spojeneckým leteckým esom. Prvých päť potvrdených zostrelov dosiahol v priebehu prvého vojnového týždňa. Výzbroj „jedenástok“ tvorili dva guľomety v trupe, niektoré lietadlá mali v krídlach dva guľomety navyše.
Karas a los
V druhý deň vojny Poliaci použili proti Nemcom ľahké bombardovacie lietadlá PZL.23 Karaś. Boli veľmi zraniteľné, bez opancierovania. Osádke jedného PZL.23 – pilotovi poručíkovi Wacławovi Buczyłkovi, strelcovi desiatnikovi Teofilovi Garovi a pozorovateľovi kadetovi Stefanovi Gębickému – patrí historické prvenstvo. Stali sa vôbec prvými letcami, ktorí bombardovali územie nacistického Nemecka. Trojicu najvýznamnejších poľských lietadiel uzatvára dvojmotorový bombardér PZL.37 Łoś.
Šachovnice nad Slovenskom
Do ťaženia proti Poľsku sa v úlohe nemeckého spojenca zapojilo aj Slovensko. Už 1. septembra 1939 uskutočnili poľskí letci za slovenskou hranicou niekoľko pozorovacích letov. Po návrate hlásili pozície protileteckej obrany na letisku v Spišskej Novej Vsi či prúd nemeckých pancierových vozidiel postupujúcich od Spišskej Belej k Czorsztynu.
Boj nad Šarišom
Slovenské letectvo dosiahlo počas poľského ťaženia jediný zostrel nepriateľského lietadla. Šesťého septembra 1939 zaútočil trojčlenný roj stíhačiek Avia B.534 na osamotený poľský „Lublin“. Rotmajster František Hanovec, desiatnik Martin Žiaran a desiatnik Viliam Jaloviar mali v pilotovi a pozorovateľovi ľahkú korisť. Pomalšie poľské lietadlo sa po krátkom boji zrútilo v plameňoch pri Ostrovanoch, pričom obaja Poliaci boli na mieste mŕtvi. Nemci začali nálety zo slovenského územia 7. septembra 1939, k ich cieľom patrili poľské letiská, železničná sieť i mestá na východe krajiny.
