Slovenská futbalistka v Rakúsku: Živí ma futbal, no na zápasy by mohlo prísť viac ľudí
Slovenská futbalistka Ľudmila Maťavková pôsobí v súčasnosti v rakúskom klube St. Pölten. Ako 22-ročná odišla do Belgicka, kde strávila päť rokov. Dnes má 28 rokov a patrí medzi najúspešnejšie slovenské futbalistky.
Keď bola tínedžerka, mala šancu prestúpiť do Nemecka. Nevedela však po nemecky a bola príliš mladá, preto si zvolila inú kariérnu cestu. Chcela sa vrátiť bližšie k domu. Mrzelo ju, že zatiaľ čo si buduje kariéru v zahraničí, doma sa všetko deje bez jej prítomnosti. Keby jej teraz zaklopal na dvere európsky veľkoklub ako Bayern či Chelsea, hovorí, že by takúto ponuku nemohla odmietnuť.
„Dokázala som sa osamostatniť, to považujem za najväčšiu zmenu. Keď som ešte hrávala na Slovensku a chodila do školy, bola som dosť závislá od svojich rodičov. Hlavne finančne. Keď som odišla a začala som za futbal dostávať peniaze, dokázala som sa osamostatniť,“ hovorí Maťavková.
V cudzine stretla veľa kultúr a spoluhráčky odvšadiaľ. „Dokážem sa rozprávať po anglicky, po nemecky, ale rozumiem aj po francúzsky a po holandsky. Viem, že vo svete sa už nestratím,“ dodáva.
Zranenia ju zocelili
O tom, že by sa futbalom mohla živiť, začala uvažovať okolo 16 rokov, keď videla hráčky, ktoré sa tým živia. „Vtedy mi začalo dochádzať, že keď sa budem snažiť, tak by to mohlo vyjsť,“ uviedla.
V začiatkoch mala ponuky odísť do Nemecka, v hre boli veľké kluby ako Bayern a Frankfurt. Bol však problém s jazykom a so štúdiom na strednej škole. Potom sa zranila a ponuky padli. Ako 17-ročná a neskôr v devätnástich bola vyradená až na deväť mesiacov. „To boli obdobia, ktoré ma zocelili,“ povedala.
Jej prvý prestup do Belgicka vznikol z jednej správy na Instagrame. Ozval sa jej agent, ktorý hľadal hráčky pre klub. Najskôr hrala za klub z mesta Charleroi, kde bola aj spoluhráčka z Estónska a jedna z Malty. Po roku si ju všimli Bruggy, kde strávila dva roky. Neskôr sa jej cez agenta ozval Anderlecht, ktorý jej ponúkol lepšie peniaze, zahrala si v Lige majstrov a vyhrala titul.
Návrat bližšie k domovu
Po piatich rokoch v Belgicku sa rozhodla hľadať možnosti bližšie k domovu. Zvažovala Prahu aj Nemecko, napokon prišla ponuka od St. Pöltenu. „Väčšina dievčat z Rakúska, Slovenska, Česka či Maďarska chce hrávať práve v St. Pöltene, lebo je to blízko a máme tu výborné podmienky,“ vysvetľuje.
V klube má fyzioterapeuta, posilňovňu a zabezpečené stravovanie. „Jediné, na čo sa musím sústrediť, je to, aby som zostala zdravá a podávala dobré výkony,“ hovorí.
Na domáce zápasy však podľa nej chodí málo divákov. „Fanúšikov chodí na zápasy dosť málo, niekedy to je až smutné, keď hráme a vidíme, že diváci neprišli. Prídu väčšinou vtedy, keď máme atraktívneho súpera,“ uviedla. Minulý rok skončili v rakúskej lige druhé, predtým boli pravidelne majsterky.
Ženský futbal rastie aj platovo
Podľa Maťavkovej sa ženský futbal výrazne posunul v podmienkach aj v zázemí. „Futbalové kluby, ktoré majú silné mužské tímy, vo veľkom budujú dievčenské akadémie. Zlepšujú sa aj platové podmienky, sociálne istoty v zmluvách, poistenia,“ povedala.
Jej 23-ročná spoluhráčka odišla do Bayernu. „Zrazu žije doslova v rozprávke. Nielen finančne, ale aj servisom okolo nej. Keď išli na predsezónne turné do Japonska, každá hráčka mala letenku do prvej triedy,“ uviedla.
Na Slovensku podľa nej ženský futbal napreduje pomaly. „Ani vo veľkých kluboch ako Slovan, Trnava či Žilina to nie je ideálne. Preto oceňujem, že Myjava, ako relatívne malý klub, robí najväčšie pokroky,“ dodala.
O budúcnosti po futbale má jasno. „Myslím si, že zostarnem vo futbale alebo celkovo v športe. V klubových alebo zväzových štruktúrach. Neláka ma pozícia trénerky, radšej by som pracovala pre klub,“ uzavrela.
