Pol milióna ľudí v uliciach, horiace budovy. Francúzsko zažilo nebývalé protesty
Séria protestov vo Francúzsku kulminovala v noci na nedeľu, keď vo viacerých mestách vyšlo do ulíc viac ako pol milióna ľudí. Ráno Francúzsko videlo rozsiahle škody, rozbité výklady, spálené autá, obhorené bicykle a kopy skla a trosiek.
Polícia počas soboty zadržala zhruba 1800 ľudí. Hoci väčšina demonštrácií bola pokojná a zameriavala sa na protesty proti vysokým cenám palív či bývania a nespokojnosť s verejnými službami, k zhromaždeniam sa pridali výtržníci. Nosili masky, balaklavy a rabovali v uliciach Paríža, Lille, Marseille a ďalších miest.
Výtržnícke skupiny zničili viacero vzácnych budov, niektoré boli považované za štátne symboly. Založený požiar takmer zničil radnicu z 19. storočia v meste Limoges. Výtržníci poškodili radnice v Lille a v Marseille a podpálili turistickú kanceláriu v Lyone.
Kým vo Francúzsku musia politici reagovať na protesty a ukázať na vinníka, ďalšie protesty sa cez víkend konali v Taliansku, Španielsku či Portugalsku. Francúzske protesty sa začali v prostredí stredných škôl, ktorých študenti požadujú lepšie podmienky. Organizovali sa na sociálnych médiách a v priebehu soboty sa k nim pridali zvyšky niekdajšieho protestného hnutia Žltých viest.
„Najprv revolúcia, potom spať v Macronovej posteli,“ cituje jedného zo Žltých viest francúzsky denník Le Monde. Podľa neho hnutie odsudzuje kapitalizmus, buržoáziu, políciu a životné náklady.
Po požiaroch sa obviňujú politici
Francúzsky premiér Sébastien Lecornu z podnecovania výtržností obvinil ľavicovú stranu Nezlomné Francúzsko, na ktorej čele stojí niekdajší prezidentský kandidát Jean-Luc Mélenchon. Ten má podľa New York Times realistické šance postúpiť do druhého kola budúcoročných volieb.
Lecornu stranu obvinil z rozdúchavania nedôvery v políciu, pričom dodal, že podľa tajných služieb výtržníci, ktorí začali ako prví napádať políciu a vládne budovy, pochádzali z prostredia „krajnej ľavice“.
