Po vojnách a inflácii prichádza ďalší ekonomický šok z neba
Ekonomickým dôsledkom mimoriadne silného klimatického javu El Niño, ktorý zasahuje Áziu, sa centrálne banky vyhnúť nemôžu. Obdobie sucha predstavuje ďalší šok, bez ktorého by sa menové autority rady zaobišli.
Celé roky sa usilovali dostať pod kontrolu prudký nárast inflácie, ktorý nasledoval po opätovnom otvorení ekonomík po pandémii a ruskej invázii na Ukrajinu. S obavami sledovali, ako Spojené štáty zavádzajú rozsiahle clá, a potom sa museli vyrovnávať s prudkým rastom cien energií spôsobeným vojnou v Iráne. Teraz prichádza ďalší úder v podobe klimatického javu, ktorý jeden z tvorcov menovej politiky nazval „Godzillou“, a s ním aj otázka, ako naň reagovať.
Očakáva sa, že tento klimatický jav, ktorý priniesol sucho do južnej a juhovýchodnej Ázie, bude ešte silnieť. Podľa amerických odborníkov zrejme prekoná všetky rekordy od roku 1950. Narušuje trhy s komoditami, napríklad s ryžou, prispieva k nedostatku vody a vo vzdialenejších oblastiach spomaľuje lodnú dopravu cez Panamský prieplav, čím zvyšuje náklady prepravcov. Slabý monzún bol jedným z faktorov, ktoré viedli indickú centrálnu banku k zvýšeniu úrokových sadzieb. Centrálni bankári sa budú snažiť zistiť, do akej miery budú tieto dôsledky krátkodobé a ktoré z nich sa môžu natrvalo premietnuť do rozhodovania firiem a spotrebiteľov.
Centrálnym bankám sa čoraz viac zužuje priestor na vyčkávanie. Výnosy dlhopisov v Thajsku a na Filipínach rastú, čo odráža obnovené inflačné tlaky. Dlhodobé trhové úrokové sadzby v Indii vyskočili na najvyššiu úroveň za takmer tri roky po tom, ako tamojšia centrálna banka zaujala prísnejší postoj k menovej politike. Po štyroch mesiacoch spomaľovania inflácia na Filipínach v auguste prekročila sedem percent, čo znamená, že tento mesiac možno očakávať ďalšie sprísnenie menovej politiky.
V hre je dôveryhodnosť centrálnych bánk. Tvorcovia menovej politiky si môžu dovoliť prehliadnuť jeden či dva izolované šoky. Ak sa však začnú hromadiť a navzájom zosilňovať, luxus vyčkávania sa vytráca. Niektoré centrálne banky sa po vypuknutí konfliktu na Blízkom východe vyhli zvyšovaniu úrokových sadzieb a teraz musia dobiehať zameškané. Existuje však dôležitý rozdiel medzi reakciou na vyššiu infláciu, ktorú môže spôsobiť nepriaznivé počasie, a tvorbou menovej politiky na základe klimatických prognóz. Finančné inštitúcie, ktoré často podliehajú dohľadu centrálnych bánk, musia byť dostatočne odolné, aby zvládli dôsledky extrémneho počasia.
Práve v oblasti životného prostredia centrálne banky čelia obvineniam, že prekračujú svoje právomoci. Je lákavé prevziať na seba ďalšie povinnosti, najmä keď sa zdá, že parlamenty nedokážu na extrémne výkyvy počasia reagovať účinne alebo včas. Ak však centrálne banky zlyhajú pri plnení svojich tradičných úloh, ako je zabezpečovanie cenovej stability či zdravého trhu práce, ďalšie iniciatívy môžu vyvolať odpor.
Mimoriadne citlivá je táto téma v Spojených štátoch, kde Federálny rezervný systém ustúpil od niektorých svojich aktivít súvisiacich s klimatickými otázkami. Jeden z vysokopostavených predstaviteľov Európskej centrálnej banky tento mesiac vyhlásil, že pokúšať sa popierať vplyv environmentálnych zmien na ekonomiku je nezodpovedné.
Nedávno vystúpil Fed zo siete centrálnych bánk a regulačných orgánov, ktoré sa zaoberajú skúmaním klimatických rizík. Tento odpor však nie je výlučne americkým javom. Nezávislé hodnotenie austrálskej centrálnej banky dospelo k záveru, že klimatické zmeny by sa mali zohľadňovať pri ekonomickom modelovaní a prognózovaní, ale samotná klimatická politika musí zostať v kompetencii parlamentu. Bývalý vysokopostavený predstaviteľ Banky pre medzinárodné zúčtovanie Claudio Borio pred niekoľkými dňami vyhlásil, že tvorbu menovej politiky zachvátila pýcha a medzi tým, čo centrálne banky dokážu zabezpečiť, a tým, čo sa od nich očakáva, vznikla nebezpečná priepasť.
