Blanár ponúkol Čiernej Hore spoluprácu pri záverečnej fáze rokovaní s EÚ
Slovensko podporuje plnohodnotné členstvo v Európskej únii pre každý štát, či už zo západného Balkánu, alebo z Východného partnerstva. Každý štát však musí splniť potrebné podmienky. Po rokovaniach ministrov zahraničných vecí Slavkovského formátu s partnermi v Čiernej Hore to vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár, ktorý Čiernej Hore ponúkol skúsenosti Slovenska so záverečnou fázou prístupových rokovaní do EÚ.
Čierna Hora podľa neho technicky napĺňa všetky parametre vyplývajúce z predvstupových pravidiel a dostáva sa do finálnej fázy integračného procesu. Objavujú sa však obštrukcie, ktoré s procesom celkom nesúvisia. „Sú pozostatkom historických záležitostí v tomto regióne a je potrebné ich poznať a snažiť sa ich nejakým spôsobom riešiť,“ povedal minister.
Slovensko podľa Blanára spája s Čiernou Horou veľa. „Slovenská republika je tu prítomná už od samostatnosti Čiernej Hory, pretože práve naši diplomati boli zodpovední za vykonanie referenda o samostatnosti,“ pripomenul. „Tak ako to bolo v prípade Slovenska a Česka, keď sme sa rozdelili, chceme, aby sme boli spoločne v jednej rodine Európskej únie,“ doplnil.
Šéf slovenskej diplomacie vyzdvihol aj nástroje postupnej integrácie Čiernej Hory do EÚ vrátane plánu rastu v hodnote šiestich miliárd eur, ktorý má podľa neho viac zapojiť región do spolupráce a napojiť ho na spoločnú obchodnú politiku EÚ. Čierna Hora sa podľa jeho slov postupne integruje napríklad cez platobný systém SEPA. Do úvahy prichádza aj roaming či schengenský režim pri udeľovaní víz.
„V tomto regióne sme veľmi angažovaní, pretože si uvedomujeme, že bez štátov západného Balkánu je Európska únia neúplná. Bez stability v tomto regióne nie je možná prosperita. Preto o týchto otázkach hovoríme, najmä v týchto nepokojných časoch, ktoré práve prežívame,“ vyhlásil Blanár.
Ministri zahraničných vecí S3 v piatok rokovali so šéfom čiernohorskej diplomacie Ervinom Ibrahimovičom. Ten na spoločnej tlačovej konferencii zdôraznil, že Podgorica chce všetky prístupové kapitoly s EÚ uzavrieť ešte do konca tohto roka. Čierna Hora doteraz uzatvorila 18 z 33 kapitol. Ambíciou vlády je dokončiť celý prístupový proces v roku 2028.
Ministri zdôraznili, že integrácia kandidátskych štátov zo západného Balkánu je dôležitá pre bezpečnosť Európy. „Bez bezpečného západného Balkánu neexistuje bezpečná Európa,“ vyhlásil Ibrahimovič.
Rakúska ministerka zahraničných vecí Beate Meinl-Reisingerová pripomenula, že v geopolitike neexistuje vákuum. „Pokiaľ tu nebude EÚ, príde sem iný aktér. Musíme si preto položiť otázku: chceme v Európe nechať tento priestor pre zahraničné zasahovanie, zahraničných aktérov, zahraničné spoločnosti, alebo chceme zaistiť, aby západný Balkán bol súčasťou, stabilnou súčasťou Európy?“ deklarovala. Zároveň zdôraznila, že prístupové procesy sa musia v prípade splnenia podmienok zo strany kandidátskeho štátu urýchliť. „Čakanie trvajúce viac ako 20 rokov nie je práve najlepším prejavom geopolitickej prezieravosti,“ povedala.
Podľa šéfa českej diplomacie Petra Macinku je západný Balkán strategickou prioritou Česka aj štátov S3. Stabilný, bezpečný a prosperujúci región je podľa neho zásadný pre bezpečnosť a budúcnosť celej Európy. Český minister ocenil pokrok Čiernej Hory v prístupovom procese a zdôraznil, že je dôležité, aby si vláda v Podgorici udržala súčasné tempo. Pripomenul, že pre ČR bolo počas prístupového procesu dôležité, aby mala vnútri EÚ niekoho, kto sa za ňu postaví. „Chcel by som vás uistiť, že v mojej krajine máte takého partnera – a som presvedčený, že aj v iných štátoch v rámci Slavkovského formátu,“ povedal svojmu čiernohorskému rezortnému kolegovi.
Šéfovia diplomacií formátu S3 sú na návšteve Čiernej Hory od štvrtka. Okrem stretnutia s Ibrahimovičom rokovali aj s prezidentom Jakovom Milatovičom a premiérom Milojkom Spajičom. V piatok v Podgorici navštívia aj Centrum pre kybernetickú bezpečnosť a Centrum pre kybernetické kapacity západného Balkánu.
