Le Penová by ako francúzska prezidentka zaviedla úsporné opatrenia
Francúzska krajne pravicová prezidentská kandidátka Marine Le Penová v utorok vyhlásila, že v prípade svojho zvolenia zavedie do roku 2032 úsporné opatrenia v hodnote 140 miliárd eur. Zároveň varovala, že bez zmeny smerovania hrozí Francúzsku problém so splácaním verejného dlhu.
Aktuálna líderka prezidentských prieskumov to oznámila v snahe posilniť svoju dôveryhodnosť v ekonomických otázkach a posilniť svoju pozíciu po tom, čo bol jej hlavný spojenec Jordan Bardella obvinený z antisemitských výrokov, ktoré poprel.
Le Penová sa tiež zaviazala, že do roku 2030 zníži deficit verejných financií vo Francúzsku pod hranicu troch percent HDP stanovenú EÚ a zároveň vyzvala Európsku centrálnu banku, aby „zmiernila záťaž“ spojenú s úrokovými sadzbami.
Francúzsky deficit – ročný rozdiel medzi príjmami a výdavkami – dosiahol minulý rok 5,1 percenta HDP a namiesto zníženia tejto úrovne, ako sa pôvodne plánovalo, vláda teraz predpokladá, že tento rok dosiahne 5,4 percenta. V roku 2027 si preto Francúzsko plánuje požičať 340 miliárd eur, čo je približne o 28 miliárd eur viac ako tento rok. Peniaze majú pomôcť financovať vládne výdavky a splatiť dlhy, ktorým sa blíži termín splatnosti. Tieto prognózy však môžu ohroziť rastúce úrokové sadzby.
„Ak sa Francúzi nerozhodnú pre politickú zmenu, Francúzsko smeruje k platobnej neschopnosti,“ varovala Le Penová.
Zároveň skritizovala vlády prezidenta Emmanuela Macrona za to, že nedokázali prijať ani jedno opatrenie, ktoré by zabránilo tomu, aby úrokové platby uvrhli Francúzsko do dlhovej pasce.
Le Penová tiež vyjadrila poľutovanie nad tým, že francúzska „produktivita výrazne zaostáva za Spojenými štátmi a naše výdavky na výskum nám nedokážu zabezpečiť ani najmenšiu konkurenčnú výhodu v technologickom súboji“. Zároveň potvrdila svoj návrh zaviesť prostredníctvom referenda rozpočtové „zlaté pravidlo“, ktoré by krajinu zaväzovalo ku každoročnému znižovaniu dlhu.
Le Penová bude musieť nájsť oblasti, v ktorých bude možné dosiahnuť výrazné úspory, keďže chce zároveň znížiť dôchodkový vek na 62 rokov, v niektorých prípadoch dokonca na 60 rokov. Úspory vo výške 15 až 20 miliárd eur chce podľa svojich slov dosiahnuť len v oblasti dôchodkov, a to odstránením „neefektívnych a nespravodlivých“ opatrení v súčasnom systéme.
