PS rozohralo veľkú hru – alebo kapitulovalo
Niektorí ľudia sa tešia, že druhý sled opozičných strán od PS po OĽaNO sa v sobotu stretol na pódiu, lebo to vnímajú ako prísľub lepšej budúcnosti. Nebudeme im to vyhovárať, ak v tom nevidia implicitné podvolenie sa ultimátam OĽaNO a s tým spojené ohrozenie republiky, naše rozpory sú nepreklenuteľné.
Spoločná prítomnosť na pódiu s členom OĽaNO nemusí byť vždy diskreditujúca a škodlivá, podstatný je kontext. Napríklad sa dá rámcovať nie ako „zjednotenie“ v zmysle pôdorysu politickej alternatívy, ale ako občiansky protest proti vláde. Tam môže svoju nespokojnosť bez záväzkov manifestovať temer hocikto.
Ibaže toto nie je ten prípad. Vieme, že na začiatku bola iniciatíva OĽaNO „prilezte k nám na nami objednané novembrové námestia“. V preklade, symbolicky poprite svoje deklarované výhrady, pridajte sa k heslu „bez Matoviča sa nedá“ a teda pristúpte na jeho (donekonečna sa stupňujúce) nároky.
SaS potom pridala októbrový termín a prišla s červenou čiarou, že do reálnej politiky sa ešte zmestí OĽaNO, ale Aliancia už nie. Čím však protest získal charakter demonštrácie politickej alternatívy – ktorej podobu a obsadenie bude progresívcom diktovať OĽaNO a SaS.
