Cynická obluda: Prínos ministra vnútra k boju so šikanou
Narastajúce násilie na školách, ale vlastne všade v spoločnosti, ide jednoznačne na vrub spôsobu, akým je riadená, a ľudí, ktorými je riadená. Minister vnútra je v tomto vzorový príklad.
Popri jeho bežnom prínose sa ešte aj snažil zneužiť tragédiu v Staškove na oddialenie odvolávania Tarabu.
Čo už viac môžeme od neho chcieť? Jeho prínos k boju so šikanou je takpovediac ukážkový – namiesto riešenia príčin násilia v spoločnosti sa venuje politickým hrám a odkladaniu vlastného odchodu z funkcie.
Kým sa na školách bijú deti a učitelia nevedia, ako reagovať, minister vnútra mlčí alebo prichádza s opatreniami, ktoré so šikanou nemajú nič spoločné. Jeho prioritou zjavne nie je bezpečnosť detí, ale udržanie sa pri moci.
Ak by sme mali hodnotiť jeho prínos k boju so šikanou, musíme konštatovať, že je to skôr prínos k jej prehlbovaniu – pretože ignorovanie problému a zakrývanie ho inými témami je tou najhoršou možnou stratégiou.
Deti na Slovensku potrebujú ochranu, nie politické divadlo. Minister vnútra by mal najprv vyriešiť vlastné problémy a až potom sa snažiť radiť ostatným, ako bojovať so šikanou.
