Príprava na útok alebo na voľby? Prečo sa znova hovorí o invázii na Kubu
Zálohy americkej armády preverujú, či v najbližších štyroch mesiacoch dokážu poskytnúť policajné zložky, zdravotnícky personál a inú podporu Južnému veliteľstvu amerických ozbrojených síl. Informovala o tom americká stanica CBS s odvolaním sa na interný dokument U. S. Army.
Dokument neobsahuje priamu odvolávku na Kubu, no viacerí predstavitelia stanici anonymne povedali, že je súčasťou širšieho vojenského plánovania v súvislosti s ostrovným štátom. Južné veliteľstvo pokrýva Strednú a Južnú Ameriku a Karibik, no dokument neurčuje, koľko vojakov by potrebovalo ani kde by ich nasadilo.
„Tieto jednotky by mohli byť potrebné o 90-120 dní,“ cituje stanica z dokumentu.
Nie je to prvýkrát, čo sa v amerických médiách spomína možnosť invázie na Kubu. Komunistický ostrov blízko pobrežia Spojených štátov stratil hlavného spojenca, Rusko, ktoré je príliš zamestnané vojnou na Ukrajine. Spojené štáty sa v rámci svojej Národnej bezpečnostnej stratégie vrátili k Monroeovej doktríne.
Akademici z amerických vysokých škôl pre CBS pripomenuli, že vysvetlenie príprav v ozbrojených silách môže byť aj iné ako možná blížiaca sa invázia.
CBS o podobnom dianí informovala už v lete. V polovici júla stanica uviedla, že vojenskí plánovači skúmajú viacero možností, ako zasiahnuť proti Kube, a jednou z nich je aj vzdušný výsadok tisícok vojakov. Aj vtedy o tom CBS písala na základe anonymných zdrojov.
„Vzhľadom na operačnú bezpečnosť nebudeme komentovať pohyby ozbrojených síl alebo časovanie ich prípadného nasadenia,“ reagovalo Južné velenie amerických ozbrojených síl.
Prezident Donald Trump ešte v sobotu poznamenal, že invázia na Kubu nebude nevyhnutná a „Kuba s nami uzavrie dohodu“.
Expert z Florida International University Brian Fonseca pre CBS povedal, že za informáciami o vojakoch môže byť aj americká domáca politika. „To načasovanie aspoň čiastočne nie je náhodné. Môže súvisieť s motivovaním voličov na južnej Floride, aby sa postavili za administratívu,“ hovorí.
„Skôr ako Trump opustí Biely dom, Kuba bude slobodná. Slobodná od Castrovcov,“ reagovala republikánska kongresmanka Maria Elvira Salazar.
Na možnosť, že správy o pohybe vojakov slúžia ako nátlakový nástroj na Havanu, upozornil v analýze americký konzervatívny Quincyho inštitút. Varuje, že prípadný útok na Kubu by hrozil aj veľkou migračnou krízou a mohol by vytvoriť príležitosť pre organizovaný zločin.
Ďalším rizikom je nutnosť dlhodobej americkej okupácie Kuby. Inštitút tvrdí, že Washington má aj v rámci silových riešení viacero možností od blokády cez nálety alebo cielený útok na špičky kubánskeho režimu.
V roku 1961 sa na Kube vylodilo zhruba 1500 Kubáncov, ktorých vycvičili v Spojených štátoch. Udalosť vošla do dejín pod názvom Invázia v Zátoke divokých svíň a pre Washington bola fiaskom.
Najpravdepodobnejším scenárom je pretrvávajúca blokáda Kuby, myslí si Mark Cancian z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Dostane to režim pod trvalý tlak, ale nemôže si to vynútiť zmenu režimu,“ myslí si.
Expert Quincyho inštitútu Lee Schlenker tvrdí, že čím viac je kubánska vláda zatlačená do kúta, tým viac sa zomkne. Ak by ekonomický tlak a námorná blokáda neuspeli, ďalším stupňom by mohli byť nálety na vojenské ciele a objekty tajných služieb.
Pozemná invázia na Kubu by podľa analýzy mohla viac pripomínať siahodlhý angažmán v Afganistane či v Iraku. „Kubánska vojenská doktrína dlhodobo predpokladá, že nedokážu poraziť Spojené štáty v konvenčnej vojne. Namiesto toho zdôrazňuje teritoriálnu obranu a partizánsku vojnu, ktorá by predražila a predĺžila akúkoľvek okupáciu,“ píše inštitút.
